Prvé zastavenie krížovej cesty

Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

OSAMELOSŤ

Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim krížom vykúpil svet

 

Z knihy proroka Izaiáša: „Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.“

 

Osamelosť je slovo často skloňované v týchto dňoch. Najviac o nej vedia tí, ktorí zostávajú dlhodobo uväznení pred svetom v čase pandémie koronavírusu, z dôvodov, aby sa nenakazili. Zostávajú medzi štyrmi stenami svojej izbičky, ale o osamelosti nehovoria. Nie preto, že by nemohli, ale preto, že nemajú s kým. Potom sú tu tí, ktorí sú uväznení medzi štyrmi stenami nemocničnej izby, v ktorej im z tepla domova zostala asi len fotka blízkych alebo ružencová kartička. Ale tí tiež nehovoria o osamelosti. Nevládzu alebo im bráni dýchací prístroj. Potom sú tu tí, mnohí, zväčša mladí, ktorí podvedome už mesiace zabíjajú osamelosť zverejňovaním statusov na facebooku alebo twitteri a netrpezlivo každú chvíľu siahajúci po prístroji, aby si overili, že ktosi reaguje na ich existenciu. Po čase zisťujúci, že zostáva len pri „lajkoch“, ktoré samé osebe vyjadrujú niekedy takú istú osamelosť na druhej starne signálu. A potom sú tu tí, ktorí dávajú dobré rady typu: “Nebojte sa vyjsť z komfortnej zóny!“ „Vypočujte si dobrú hudbu!“ „Skúste nový koníček!“ „Meditujte, cvičte, žite…!“ To sú tí, čo hovoria o osamelosti veľa a nič. Lebo nevedia o čom hovoria. Ponúkajú žeň-šeň a kamene nesmrteľnosti na bolesti, ktoré sa nedajú liečiť dobrými radami… Čím teda? Náš Pán – Ježiš stojí osamotený pred Pilátom. Tridsaťtriročný. Mladík, v plnej sile, ktorý pozná tajomstvo života, a predsa „muž bolesti“, a spravodlivý služobník, ktorý svojou vedomosťou ospravedlní mnohých, keď ponesie ich viny.“ Jeho pokoj vyjadruje poznanie, ale aj prijatie údelu osamotenia. Jeruzalem ho vítal ako kráľa a dnes požaduje jeho smrť. Učeníci pospali už v záhrade, a on sa vtedy potil krvou. Nemá, o koho by sa oprel. Cez tisícročia sa práve na tento obraz upierajú oči tých, ktorí sa cítia rovnako osamotení. Pán Ježiš si aj tento kríž vybral. Ale keď „to prišlo“, tiež bolo potrebné ešte ho prijať. My si nevyberáme. Ale sme pozvaní prijať. „Hľa, človek“! „Hľa, ty! “Ty, ktorý môžeš byť niekedy osamotený, a niekedy ten, ktorého si osamotený žiada. A niekedy zároveň. Potešovať a byť potešený. Nezabudni na tých, ktorým chýba viera v týchto ťažkých časoch. Sú ako Kristus pred Pilátom. Je to ich najťažší a možno posledný boj. Duša vníma aj vtedy, keď je telo v bezvedomí. A ak sa ty ocitneš osamotený pred Pilátom, povedz: „Áno Pane, tak ako môj brat – Kristus.“

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. I nad dušami v očistci

 

 

Druhé zastavenie krížovej cesty

Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

OCHOTA

Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim krížom vykúpil svet

 

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam;

V tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy.

Som akoby uprostred levíčat, čo požierajú ľudí.

Ich zuby sú ako oštepy a šípy ich jazyk sťa nabrúsený meč.

Mojim nohám nastavili osídlo, až sa mi skormútila duša;

predo mnou vykopali jamu, no sami do nej padli.

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce.

Ž 57

 

Každý čas prináša so sebou nové a nové výzvy. Výzva. To je pomerne nové slovo, ktoré sa len nedávno udomácnilo. Stalo sa „moderným“. Zväčša sa spája s ochotou sebe niečo dokázať a svetu niečo ukázať. Človek je potom ochotný obetovať všetko, resp.“skoro všetko.“ Čas, peniaze, svoju pohodlnosť, svoje sily, niekedy svoje vzťahy a neraz aj kus zdravia. Naoko to vypadá cool a ak do toho dáš všetko, väčšinou to aj funguje. Príde uznanie, výsledky, ocenenia a niekedy skutočná sláva. Prečo nie?

Keď sa však nad tým zamyslíš hlbšie, čo je na tom také úžasné a hodné nasledovania? V skutočnosti si ochotný bojovať síce naplno, ale len preto, lebo ide o teba. Vyšší „level“ je, ak prijmeš výzvu filantropie. Ak sa postaráš o iného, urobíš radosť, alebo vyplníš želanie a potrebu iného a to opakovane, „môžeš byť so sebou spokojný.“ Ale ani to nie je to, k čomu ťa vyzýva Pán Ježiš. V jeho slovníku sa slovo „ochota“ spája so slovami: „dať všetko“. Ochota dať všetko. Svätosť v skutočnosti spočíva v tomto. Pre seba si nenechať nič. Všetko ponúknuť Pánovi tak, ako to on urobil pre teba. Sv. Pavol hovorí: „Všetko je milosť“ – teda, všetko si dostal ako dar. Preto aj ty máš byť veľkodušný v rozdávaní života a v ponúknutí všetkého.

Tomáš KEMPENSKÝ už pred storočiami napísal: „Ježiš má aj teraz mnoho milovníkov svojho Nebeského kráľovstva, ale málo tých, ktorí nesú jeho kríž. Má mnoho tých, ktorí túžia po úteche, ale málo takých, ktorí by túžili po utrpení. Nachádza mnoho spoločníkov na hostinu, ale málo k pôstu. Všetci sa s ním chcú radovať, ale málokto chce preňho niečo vytrpieť. Mnohí nasledujú Ježiša až po lámanie chleba, ale máloktorí až k pitiu kalicha utrpenia. Mnohí zvelebujú jeho zázraky, ale len máloktorí idú s ním na krížovú cestu.“

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. I nad dušami v očistci

 

 

Tretie zastavenie krížovej cesty

Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

PRAVDIVÝ POHĽAD NA SEBA A NA SVET

Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim krížom vykúpil svet

 

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. /Iz 53,4-5/

V upadnutí Pána Ježiša na krížovej ceste sú aj naše poklesky, pády a osobné zlyhania. Ako o tom dávno predtým prorocky vypovedá Izaiáš. „On sa našimi bôľmi obťažil, no my sme ho pokladali za strestaného Bohom“. Pri pohľade na životy iných by sme možno mnohokrát a ľahko skĺzli dokonca do túžby, aby v ich kauze Boh vystupoval ako spravodlivý sudca a ani si nevšimneme, že sme potom presne ako Jóbovi priatelia. „Ty si musel urobiť niečo zlé! Inak sa to nedá vysvetliť!“ Vystupujeme ako znalci Boha a jeho zámerov, namiesto toho, aby sme si s bázňou pripomenuli, že na najťažšie otázky života nedáva ani Biblia jednoduché odpovede a Jóbových priateľov nakoniec zachránila od božieho hnevu obeta a modlitby, ktoré tento boží muž z Jeho príkazu za nich priniesol. „Moje cesty nie sú vašimi cestami…“ Aj náš pojem spravodlivosti môže byť na míle vzdialený od tej, ktorou v skutočnosti žije Pán Boh.

Keď dnes vidíme veľkú časť sveta postihnutú stále nepredvídateľne sa rozmáhajúcou pandémiou, máme niekedy tiež tendenciu vidieť svet na jednom póle záujmu Božej spravodlivosti a seba na opačnom. Keby to nebol postoj donebavolajúcej, aj keď možno nevedomej opovážlivosti, bol by v skutočnosti aj smiešny. Predstavme sa ako na detskej húpačke, na jednom konci sedím ja, a snažím sa svojou domnelou veľkosťou a „múdrosťou“ prevážiť celý svet, ktorý je na opačnom konci. Trepem nohami, rukami aj ústami v naivnej predstave, že to ide. Ja viem, ja to dobre vidím, ja tomu rozumiem…ja odsudzujem. Nie seba, ale “hriešny svet“. Je ľahko súdiť zlý svet, a je ťažko v úprimnosti súdiť seba. Lebo to je známka pokory. Nie hranej pokory, ktorá aj skonštatuje: “Jasné, veď všetci sme hriešni, aj ja.!“ A to je celé moje „riešenie vlastnej hriešnosti“, miesto toho, aby som si uvedomil, že každá aj najmenšia myšlienka, kde niet lásky, je ranou na Kristovom mystickom tele. “Hriešnosti sveta“ venujem mnohonásobne viac času ako spytovaniu vlastného svedomia. A to si myslím, že zastupujem prácu, ktorú by mal robiť pápež a biskupi a všetci ostatní. Nevidím to klamstvo Jóbových priateľov. Pokora je známkou svätosti. Nie svet je zlý. Ja som zlý. Pán dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých. Žijem z milosti.

Pane, ďakujem ti, že na mňa pamätáš a že tvoj pád bol aj za mňa. Nielen za celý hriešny svet, ale za mňa hriešneho. Nič iné, iba ty môžeš vyvážiť moju úbohosť na húpačke tohoto života. Nechcem posudzovať tých, ktorí padajú. Ako ani ty neodsudzuješ mňa, ani celý zvyšok sveta.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. I nad dušami v očistci