Kúty, hoci boli väčšie ako susedné Brodské, kostol dlho nemali. Preto na vysluhovanie sviatostí a služby Božie chodili naši predkovia do kostola v Brodskom. Tu sa naši predkovia sobášili, krstili svojich potomkov, tu sa i pochovávalo. Iste našich predkov trápilo, že nemajú vlastný chrám. Preto premýšľali, ako by si mohli postaviť svoj vlastný kostol. A tak sa kútski obyvatelia v roku 1714 zišli na hornom konci dediny, v krčme Za barinou (neskôr krčma Húškových, potom dom Riškových-Srížových za kostolom) a rokovali o stavbe kostola. (Na mieste dnešného kostola bola barina.) Richtárom bol vtedy Ján Šimek a úradníci – Ján Hések, Michal a Martin Húšťava. Na ich podnet sa vlastne obyvatelia zhromaždili v hostinci Za barinou. Na tomto zhromaždení sa dohodli na stavbe kostola a uzniesli sa, kto môže akou čiastkou prispieť na stavbu. Niektorí upísali 50 zl., iní 30 zl., 20 zl., 5zl…. Našli i miesto na dolnom konci na pálenie tehly. Dodnes na tomto mieste sú jamy od kopania hliny a studňa, kde sa v minulosti chodilo s vedrami na vážkach pre vodu, sa volá  „Cihelňa“. Bolo to za humnami pána Štefana Baňoviča, dôstojníka, (teraz za humnami jágarne a  hostinca „Indián“), ktorý chcel byť i patrónom chrámu, no rodina Czoborová s tým nesúhlasila a kázala voziť tehly na stavbu kostola zo Smolinského a Petrovej Vsi.

Základný kameň pre kostol bol položený 8. augusta 1717 ku cti Blahoslavenej Panny Márie Snežnej a sv. Jozefa. Základný kameň položil gróf Jozef Czobor.

Keďže v tomto čase žilo v Kútoch do 500 obyvateľov a boli to väčšinou ľudia chudobní, stavali kostol až do roku 1726. Kostol bol postavený v barokovom slohu. Pôvodne mal mať kostol dve veže na opačnom konci ako stojí veža dnes. Na veže už peňazí nezvýšilo, preto vpredu mal iba drevenú zvonicu so šindľom (šindľovou strechou).

Krátko po dobudovaní kostola v roku 1731 sa konala vizitácia v Šaštínskom archidiakonáte. Vizitácia brodskej farnosti opisuje aj situáciu a stav v Kútoch. Kúty mali iba štatút filiálky až do roku 1784, kedy sa stali miestnou kaplánkou, čiže mali miestneho kňaza, ktorý patril pod právomoc brodského farára. Kostol je pokrytý škridlou. Opis vnútorného zariadenia chrámu je z roku 1733 z pera brodského farára Martina Reháka: „V kostole sú tri oltáre. Jeden veľký a dva menšie. Oltár Panny Márie dal vyhotoviť kostolník a kostolný otec zeman Juraj Baňovič s manželkou Annou Papánkovou. V roku 1733 ho vyhotovil hustopečský rezbár za 200 zl. Z jeho dielne pochádza i malý oltár – Boží hrob. Druhý oltár dali vyhotoviť „kútske braterstvá“. Kostol mal na chóre organ so šiestimi mutáciami a po pravej strane hlavného oltára panské oratórium. Mal medenú pozlátenú monštranciu s vencom a velumom, medený pozlátený kríž a dva strieborné pozlátené kalichy – jeden z nich je veľmi vzácny. Podľa nápisu na ňom pochádza z roku 1612. Nápis znie: „HOC OPVS.AD HONOREM DEI OMNIPOTENTIS COMPARAVIT… ANNO DOMIN.1612 V PATER AG.F. STEPANVS RACIK PROFS.MONA GRAD DE CEVDOA A ORINDVS..“. Po slovensky: „Toto dielo obstaral ku cti Boha všemohúceho v roku Pána 1612. Ctihodný otec Ag. F. Štefan Racik rehoľník (alebo profesor) kláštora Hradište (hradisko) z Chudova pochádzajúci (z Chudovej). Jezuliatko privezené z Mariazellu, dva zvony na zvonici, tretí v dedine, ktorý kúpili niektorí občania. Cibórium, ktoré bolo posvätené 6. apríla 1730 na Zelený štvrtok otcom biskupom Imrichom Esterházym.“

Kostol sv. Jozefa v Kútoch dnes

V súčasnosti vcelku štíhly objekt farského kostola sv. Jozefa predstavuje oválnu centrálnu stavbu jednolodia. Na severozápade má mierne polkruhovité kňazište. Na juhovýchode má štítové priečelie vrcholiace uprostred vstavanou vežou. Veža je hranolová, štvorhranná s obdĺžnikovými polkruhovo ukončenými oknami na všetkých štyroch stranách a hodinami. Má červenú škridlovú strechu ukončenú kovovým dvojramenným krížom.

Celá juhovýchodná fasáda kostola, v strede vrcholiaca vstavanou vežou, je symetrická, plasticky členená lizénami a po stranách štítu predsiene vyplnené slepými obdĺžnikovými, polkruhovo ukončenými oknami. Celá fasáda kostola je svetlo-žltá, pravidelné lizénové rámovanie fasády je zvýraznené bielou farbou. Juhovýchodné priečelie kostola má nehlbokú predsieň štvorcového pôdorysu, ukončenú v hornej časti trojuholníkovým štítom.

V dolnej časti predsunutej predsiene je obdĺžnikový polkruhovo ukončený vstup do kostola. Dvere vstupu sú drevené. V hornej polkruhovej časti vyplnené kovovou mrežou so sklom (kovové dvere). Radiálne lúčovito rozvetvené prúty mreží pokrývajú tiež kovové plastické motívy kvetín margarét. Vľavo vo výklenku je pieta. Vpravo je umiestnená drevená plastika Ukrižovaného v životnej veľkosti.

V celkovom architektonickom, hmotovom usporiadaní tvoria exteriér kostola tri hlavné celky, zreteľne od seba oddelené. Kulisovito vyčnievajúce juhovýchodné priečelie s vežou, uprostred nadväzujúca ústredná elipsovitá časť jednolodia a východná pravouhlá časť pristavených priestorov z obidvoch strán kňazišťa. Fasádu kostola na všetkých stranách oživujú menšie obdĺžnikové, polkruhovo ukončené okná.

Interiéru kostola dominuje na prvý pohľad presvetlená oválna elipsovitá centrála lode kostola, zaklenutá kopulovitou klenbou s bočnými lunetami. Kňazište má po bokoch v hornej časti pod rímsou oválne elipsovité okná s tenkou kovovou konštrukciou, lúčovite sa rozbiehajúcou od stredu, kde sú iniciály JHS a hore i dole i okolo zlátené nápisy textov; vľavo VIA VITA VERITAS a v druhom CREDO SPERO AMO. Zvislé steny kňazišťa sú po stranách vyzdobené dvoma samostatnými maľovanými stĺpmi s rímsovými hlavicami s hnedými maľovanými driekmi na sivej podložke. Na vrchole klenby kňazišťa je maľovaná elipsa belasej farby s mohutným dvojitým plastickým orámovaním striebornou farbou. V strede je motív zláteného Božieho oka s lúčmi v žltookrovom trojuholníku. V dolnej časti kňazišťa sú po stranách vždy po jednom vstupnom a okennom otvore, hore so segmentovým ukončením, ktoré vedú do kruchty, pavlačí a vľavo aj do sakristie.

V mobiliári a výzdobe interiéru kostola na hlavnom oltári umiestnenom v kňazišti dominuje veľký, hore polkruhovo ukončený oltárny obraz, olejomaľba na plátne s viacfigurálnou kompozíciou plastických tvarov v tmavších farbách s námetom sv. Jozefa (obraz autora signovaný vpravo dole – Veronika 2006).

Pod oltárnym obrazom nad menzou je svätostánok s obdĺžnikovými drevenými zlátenými dvierkami s reliéfnym motívom kalicha so sviatosťou oltárnou s radiálnymi lúčami do strán. Nad svätostánkom svieti večné svetlo.

Pri ľavom okraji triumfálneho oblúka je umiestnená pôvodná baroková kazateľnica z prvej polovice 18. st. Na jej vrchole je socha sv. Jána apoštola. Oproti kazateľnici je menšia krstiteľnica v klasicistickom slohu, pochádzajúca z druhej polovice 18. st. Nad krstiteľnicou je vo výklenku socha sv. Jána Krstiteľa a nad ním Duch Svätý v podobe holubice striebornej farby. Vedľa kazateľnice je v plytkom výklenku v stene umiestnený oltár Panny Márie pochádzajúci z barokového obdobia. V strede oltára je obdĺžnikový obraz Ružencovej Panny Márie s Ježiškom na rukách. Sv. Dominik podáva ruženec Panne Márii. Na vrchole obrazu je Duch Svätý. Nad ním je oválny obraz Panny Márie Škapuliarskej. Oltár vedľa krstiteľnice je Božského Srdca Ježišovho. Hlavný oltárny obraz je obdĺžnikový. Predstavuje Božské Srdce Ježišovo. Nad ním je oválny obraz sv. Juraja.

Na konci jednolodia, smerom k chóru sú v stene dva výklenky. V jednom vľavo je umiestnený menší barokový oltár – Boží hrob. Vpravo vo výklenku je umiestnená trojdielna spovednica s vyšším stredným dielom. Pod chórom vpravo je ikona sv. Gorazda od akademického maliara Mikuláša Klimčáka. Chór  s organom je balkónovito vysunutý dopredu.

Zdroj: Mikušová, Genovéva. 280 rokov kostola svätého Jozefa v Kútoch. Kúty : Obecný úrad v Kútoch, 2006. 22 s.