ThDr. Matej HÉSEK

(Kúty 1889 – Kúty 1973)

Stredoškolský pedagóg, regionálny historik, spisovateľ a prekladateľ. Používal pseudonym Dr. Štiavnický. Narodil sa 23.2.1889 v Kútoch roľníkovi Jánovi Héskovi a jeho žene Anne, rodenej Valachovičovej-Gličkovej. Jej stará matka bola sestrou Martina Čulena. Bol bratrancom  Štefana Héska. Na popud kútskeho kaplána Františka Deutscha ho dali rodičia študovať. V roku 1899/1900 býval v Galante u hospodára Štefana Červenku, aby sa zdokonalil v maďarčine. Štvorročné nižšie gymnaziálne štúdiá ukončil v roku 1904 v Skalici. Už ako klerik ostrihomskej arcidiecézy pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Bratislave na Emerikáne(Emerikánum), posledné dva roky skončil v Ostrihome. Jeho mecénom bol jeho prastrýko, pezinský farár Štefan Palkovič, ktorý ročne zaňho platil 100 zlatých. Po roku teológie v Ostrihome a dvoch štúdia civilného práva na peštianskej univerzite pokračoval v teologických štúdiách v Insbrucku, kde bol aj 26.7.1914 vysvätený na kňaza. Primície v rodisku mal 2.8.1914, práve v deň všeobecnej mobilizácie. Primičným kazateľom bol gbelský rodák, neskorší košický biskup Jozef Čársky a manuduktorom miestny farár Štefan Burandík. Po vysviacke pokračoval v postgraduálnych štúdiách a 17.7. 1916 bol promovaný za doktora teológie. V roku 1917 pôsobil ako slovenský kaplán v Banskej Štiavnici, odtiaľ prešiel za poľného kuráta v Novom Sade (Ujvidék) v Báčke, kde sa snažil podporovať slovenských vojakov a spoznal sa i s rodinami dolnozemských Slovákov. Po skončení prvej svetovej vojny sa stal kaplánom v Holíči. Od 1.12.1918 bol menovaný za učiteľa náboženstva na skalické gymnázium, kde pôsobil až do 1.5. 1946, kedy bol predčasne penzionovaný. Okrem náboženstva vyučoval i slovenčinu, príležitostne latinčinu, nemčinu a filozofiu. Po roku 1924 bol činný v Spolku profesorov Slovákov a v medzivojnovom období bol členom mestského zastupiteľstva Skalice. Podporoval chudobných študentov gymnázia a spolupracoval so študentskými spolkami. Po penzionovaní sa utiahol do svojho rodiska ku svojmu synovcovi Jánovi Klindovi. Od roku 1937 členom cirkevnej skúšobnej komisie v Trnave a v roku 1939 bol menovaný za asesora. Od 16.10. 1946 pôsobil ako duchovný správca kláštora milosrdných bratov v Bratislave až do septembra 1950, kedy bol kláštor rozpustený. Tu sa zoznámil s historikom Jurajom Hodálom, Dr. Pisarčíkom a prof. Šmálikom. V novembri 1950 nastúpil na miesto duchovného do Lopašova, kde pôsobil až do roku 1954. Po odchode z Lopašova až do svojej smrti žil v Kútoch u svojho synovca. K 150. výročiu narodenia Dr. Andreja Radlinského predniesol dve prednášky o histórii Kútov. Zomrel dňa 26.1. 1973, pochovaný je na cintoríne v Kútoch.

Jeho literárna činnosť siaha až do bratislavských gymnaziálnych čias. Publikoval svoje práce v Katolíckych novinách, Svätej rodine a Tatranskom Orle, prispieval do Ľudových novín. Napísal knihu Pieseň nemej matky (ide o originálne meditácie), ktorá vyšla v Trnave v roku 1932, prekladal z nemčiny a maďarčiny, niektoré jeho preklady vyšli tlačou v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Zaoberal sa i etymológiou.

Na podnet historika Juraja Hodála počas bratislavského pôsobenia v kláštore u milosrdných bratov sa začal zaoberať kútskou históriou. Podarilo sa mu zhromaždiť úctyhodné množstvo archívneho i etnografického materiálu, ktorý spracoval do monografie Kúty  archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias so roku 1918. Dielo, ktoré dodnes zostalo neprekonané, tak slúži nielen ako východiskový bod pre ďalší historický výskum, ale pre etnografiu slúži i ako pramenná základňa. Zaujímavé sú taktiež niektoré jeho topomastické pokusy vysvetliť pôvod miestnych geografických lokalít.

 

ThDr. PhDr. Štefan HÉSEK

(Kúty 1892 – Lodina 1953)

vlastivedný pracovník. Používal pseudonym Dr. Vranovský. Narodil sa 29. februára 1892 v Kútoch Vavrincovi Héskovi a Márii Valachovičovej – Gličkovej ako prvý syn po troch dcérach. Z otcovej i matkinej strany bol bratrancom Mateja Héska. Po skončení piatej triedy ľudovej školy v Kútoch v roku 1903 a jedného roka školy v Hidaškurte bol prijatý za alumna skalického gymnázia. Vyššie ročníky gymnázia absolvoval v Trnave, Ostrihome a Temešvári, kde 13.6.1912 úspešne zmaturoval ako klerik biskupa Glattfeldera. Po skončení prvého roku teológie v Košiciach ho jeho biskup Augustín Fischer – Colbrie  poslal na štúdia do Freiburgu (Švajčiarsko). Tam obhájil 21.7. 1916 svoju dizertačnú prácu z filozofie o stredovekom českom filozofovi Petrovi Černom (Filozofia Petri Negri) a získal titul doktor filozofie.

Po kňazskej vysviacke dňa 29.6. 1916 v Sittene (Sedune) a primíciách v rodných Kútoch 23.11. 1916 bol kaplánom vo Vranove nad Topľou a Košiciach. 1.10.1918 sa satl administrátorom a v marci 1924 farárom v Udavskom pri Humennom. Počas účinkovania v Udavskom sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o výstavbu nového kostola, fary a prístavby školy. Jeho pričinením si obec vybudovala kultúrny dom a potravné družstvo, stál pri zrode speváckeho i dychového súboru, podieľal sa na vzniku futbalovej jedenástky a budovaní futbalového ihriska. Mnohých Udavčanov podporoval na štúdiách i finančne. Najznámejším jeho odchovancom je Jozef kardinál Tomko. Od 10.2.1939 pôsobil na prešovskej fare ako farár. Biskup Jozef Čársky ho 20.10. 1939 vymenoval za svojho generálneho vikára a člena zboru konzultorov. V roku 1943 získal titul pápežského protonotára. Počas jeho účinkovania v Prešove vznikla cirkevná obec. Štefan Hések sa satl jej cirkevným predsedom a obnovil interiér farského kostola svätého Mikuláša. Ako nepohodlný pre štátnu moc bol preložený z Prešova vo februári 1951 do Veľkej Lodiny, kde 22.8. 1953 zomrel. Pochovaný je v Kútoch vedľa hrobu Andreja Radlinského pri kostole.

Počas pôsobenia v Udavskom sa popri svojej pastoračnej práci venoval dialektológii, skúmal zemplínske nárečie, prispieval do časopisov a novín, predovšetkým amerických Slovákov, prekladal z maďarčiny, nemčiny a francúzštiny. Pravidelne sa snažil navštevovať svoje rodisko a rodinu v Kútoch hlavne v čase kútskych hodov, hmotne podporoval svojich synovcov Štefana a Rudolfa na štúdiách. Na svojho farára nezabudli ani Udavčania. Svedčí o tom i nápis z jeho náhrobnej dosky: ,, Bol náš pre svoju lásku k Bohu, národu a nám. Vďační veriaci z Udavského.“ Pri príležitosti 110. výročia narodenia PhDr. Štefana Héska usporiadala obec a farnosť Kúty 2. a 3. marca 2002 v obci spomienkové podujatie, ktorého sa zúčastnili predstavitelia kléru Trnavsko-bratislavskej arcidiecézy, kňazi okolitých farností, predstavitelia Spolku sv. Vojtecha, veriaci zo širokého okolia i z Udavského. Slávnostnú bohoslužbu celebroval jeho odchovanec kardinál Jozef Tomko, ktorý pri tejto príležitosti vysvätil aj obecné symboly a položil na hrob Štefana Héska kyticu kvetov.

 

Životopisy sú prevzaté z https://www.kuty.sk/obec-2/osobnosti/