V tých dňoch Balaam zdvihol oči a videl Izraelitov, ako táboria podľa kmeňov. Vtedy zostúpil naňho duch Boží a on predniesol svoju pieseň: „Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči. Aké krásne sú tvoje stany, Jakub, tvoje príbytky, Izrael! Tiahnu sa do diaľav ako údolia, ako zavlažené záhrady pozdĺž rieky, ako aloy, ktoré zasadil Pán, a ako cédre pri vode. Voda tečie z jeho vedier a jeho semeno má bohatú vlahu. Jeho kráľ bude väčší než Agag a slávne bude jeho kráľovstvo.“ A ďalej povedal: „Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ten, čo pozná náuku Najvyššieho, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči. Vidím ho, ale nie teraz, hľadím na neho, no nie zblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.“

Kniha Numeri 24, 2-7.15-17d

Hviezda

Čo vám príde na um, keď počujete slovo hviezda? Každého z nás možno tak troška niečo iné. Napríklad Barborke by určite prišlo na myseľ stena a strop, na ktorý vždy večer hľadí a sníva o vesmíre a jeho tajomstvách. Aby som to troška zamotal, tak sa spýtam, čo vám príde na um. Keď počujete alebo čítate slovo „star“. Predpokladám, že viete troška anglicky a to slovo je také – ako sa múdro povie – základné. Mne pri tom napadne superstar alebo star wars. Teda: superhviezda alebo hviezdne vojny. Keď sa povie slovíčko „hviezda“, znamená to, že buď hovoríme o nejakom telese na oblohe alebo o nejakom úspešnom človeku. Môže to byť herec, spevák … alebo… športovec? Teda človek, ktorý niečím vyniká… hovoríme, že žiari! A ľudia ho obdivujú. Preto sa mu hovorí hviezda. Dnes deti u Záhorských prehľadávali skrinku, kde sú uložené ozdoby na vianočný stromček. Maminka poverila Barborku: „Baruš, ty máš také umelecké cítenie a pomáhala si mi ukladať minulý rok po Vianociach ozdoby do krabíc. Zober si Janíka a skontroluj to, či je všetko v poriadku. A tak sa Barborka s Janíkom prehrabávali, opatrne samozrejme, v tých zvláštnych vianočných tajomstvách. Bolo tam veru všeličo. Samozrejme, vianočné gule z veľmi krehkého zvláštneho materiálu niečo ako tvrdší alobal posypaný striebornou strúhankou. Tých bolo najviac. Potom všakovaké tvary, všakovako ozdobené a kohútiky a sliepočky a hviezdičky. Po chvíli sa deti v tom skoro už ani nevyznali. „Je to všetko v poriadku,“ zahlásil Janík. Barborka na neho pozrela a len si pomyslela: ako to ty môžeš vedieť? A potom: ale asi má pravdu, všetko je v poriadku. „Nie je! Hviezda!“ Hviezda! Na stromčeku predsa musí byť hviezda! Vždy tam bola! Barborka prehrabala znova všetky krabice, ale hviezda veru nikde. „Mamíí! Hviezda chýba. Ozaj, nemohol by byť stromček aj bez hviezdy? Veď tých ozdôb je tam aj tak dosť.“ Mama sa pozrela na Barborku s prekvapením: „Stromček bez hviezdy?“ Načo by boli stromčeku všetky ozdoby, keď by nebola nad tým všetkým hviezda?“ Barborka pozrela nechápavo. „Baruška, hviezda, to je Pán Ježiš. Vianoce nie sú o ozdobách, ale o Tom, ktorý je najdôležitejší. On je najväčšia superstar, preto je na vrchole stromčeka.“

Úloha: Koho považuješ za hviezdu? Najväčšou hviezdou je Pán Ježiš, ale aj tí, ktorí sa mu snažili pripodobniť – svätí. Nájdi si nejakého svätého alebo svätú (môže to byť napríklad tvoj krstný patrón alebo svätý, ktorý má sviatok v deň tvojho narodenia alebo iný svätý, ktorý ti je sympatický) a vyhľadaj si jeho životopis a prečítaj si ho. Daj nám vedieť, koho si si vybral a môžeš napísať aj, čo ťa na tom svätom alebo svätej najviac zaujalo.