„Hej, decká stojte! Počkajte chvíľu!“ začuli za sebou Gabriel a Lucia neznámy hlas. Otočili sa a zbadali akéhosi pána v čiernom kabáte s fotoaparátom na krku a mobilom v ruke.

„Môžem vám položiť zopár otázok? Som Novinár a pripravujem článok do časopisu o vianočných zvykoch. Veď na Vianoce sa už určite tešíte, však?“

„Jasné, kto by sa netešil? Vy sa netešíte?“ odpovedala protiotázkou Lucka.

„Ale samozrejme, že sa teším. V tomto období väčšinou neriešime v časopise vážne témy, ale len také jednoduchšie – o tom, aké má kto zvyky, aké darčeky sú vhodné pre mamy, otcov, deti aj domáce zvieratá, o tom, ako si vyzdobiť dom, ako čo najkrajšie prestrieť štedrovečernú večeru a aj o tom, ako sa z toho všetkého nezblázniť. Hoci je pravda, že my, novinári,  nepoľavujeme ani cez Vianoce a máme vždy oči na stopkách. Viete, z každého šuchnutia sa dá vyrobiť nejaký článok,“ rozhovoril sa Novinár. Trochu sa pri tom tuším pozabudol, že sa rozpráva s deťmi a nie s dospelými.

„Píšete aj o tom, kedy sú Vianoce?“ zaujímalo Gabriela.

„Prečo by som mal písať o niečom takom? To všetci vedia. 24. decembra sú predsa Vianoce. Teda, aby som neklamal – niektoré krajiny a niektoré národy to majú inak. V Amerike napríklad rozbaľujú deti darčeky až ráno 25. decembra. A niekde slávia Vianoce ešte neskôr. Ale u nás väčšina ľudí slávi Vianoce 24. decembra na Štedrý deň,“ vysypal zo seba Novinár a na chvíľu sa zamyslel. „Deti zlaté, veď to vôbec nie je zlý nápad! Dali ste mi práve výborný tip na článok. Napíšem o tom do nášho časopisu. Určite si ho potom kúpte. Volá sa Všetečník. Všetko dôležité sa tam dozviete,“ oznámil deťom.

„Ja som skôr chcel vedieť, prečo slávite Vianoce,“ opravil svoju otázku Gabriel.

„Akože prečo? Veď takmer všetci okolo slávia Vianoce. Prečo by som sa mal práve ja tváriť, že neexistujú? To sú ale otázky. A vôbec, na kladenie otázok som tu ja. Ja som sa chcel predsa niečo spýtať vás,“ znova sa na chvíľku zamyslel, lebo dostal ďalší nápad na článok.

„Tak sa pýtajte, ale rýchlo, lebo nemáme toľko času, my tiež potrebujeme niečo vyriešiť,“ posúrila ho Lucka.

Novinár sa chcel najprv trochu uraziť, že sa s ním taká malá treperenda takto rozpráva, ale aj jemu sa už blížila uzávierka vianočného čísla časopisu a tak sa detí spýtal: „Tak mi povedzte aspoň takto narýchlo, čo mávate na štedrovečernú večeru? Čo jedávate?“

„My na štedrú večeru jeme oblátky, šošovicovú polievku a rybu,“ povedala Lucka a Gabriel sa pridal: „My máme to isté, ale namiesto polievky varíme hríbovú omáčku.“

„A viete mi povedať aj akú rybu jedávate? Kapra žeby?“

Obidve deti nevedeli presne, ako sa volá ryba, ktorú na Štedrý deň jedávajú, ale zhodli sa na tom, že má ružovú farbu.

„Aha, tak to nie je kapor, to je losos. Ďakujem vám pekne deti za odpoveď a majte šťastné a veselé Vianoce. Počkajte, ešte si vás vyfotím! Cvak a je to! A kúpte si môj časopis!“ rozlúčil sa a potichu povedal: „chudáci kapre, takto postupne zmiznú z vianočných zvykov, už ich takmer nikto nejedáva“.

Keď sa konečne vzdialil, Lucka zhodnotila: „Veľa nám toho povedal“.

„Ale vlastne nič nepovedal. Niekedy sa z množstvo slov vlastne ani nič nedozvieme,“ všimol si Gabriel.

Úloha: Vráť sa v evanjeliu k príbehu, v ktorom sa zjavil anjel Zachariášovi, a všimni si, čo sa Zachariášovi po stretnutí s anjelom stalo.

Bibliu nájdeš aj na internetovej adrese: www.svatepismo.sk

Správnu odpoveď pošli na adresu: sutaz@farakuty.sk