GABRI-EL/Božia sila/
…ale baran, ktorý by nepočúval svojho pastiera, by aj tak viedol ovečky do záhuby.
Cestička, ktorá sa zvažovala smerom k Betlehemu, vinula sa pomedzi pašienky, ktoré sú ale oveľa chudobnejšie ako u nás. Naozaj je to skôr púšť s trsmi trávy. Nevedno, či chodníček vznikol tak, že ho stáda vytvorili každodenným prechádzaním z košiarov na pašu, alebo to boli jarné prívalové dažde, ale po rokoch sa stal z neho hlboký jarok, takže po pravej a ľavej ruke nás chránili niekoľkometrové strmé zrázy. Celkom som sa bál, nikoho nikde, aj cengot zvončekov zamĺkol. Počuli sme len vlastné kroky. Asi po dvoch míľach sa zrázy trochu zmiernili a úžľabina už nebola taká hlboká. Pred nami sa otvoril široký priestor v bezprostrednej blízkosti mestečka.
Kam oko v tej tme, ožiarenej svitom hviezdy, dovidelo, črtali sa košiare s ovečkami. Bol to pastiersky kraj. Pán Boh akoby si tento kúsok zeme vybral a vyhradil ho svojim pastierom a ovečkám. Niektoré zo stáda len postojačky driemali, iné už ležali a spali schúlené. Niektoré chránil vysoký kamenný plot a niektoré len úbohá drevená ohrada. Aj pastieri. Niektorí spali,a niektorí sa snažili bdieť, lebo mali tej noci stráž. A bolo zopár takých, ktorí hľadeli na oblohu zasnívaní, akoby nad niečím rozmýšľali. Zdalo sa mi, že sú to všetko pohľady plné smútku, ale aj nádeje. Podobne ako fialová farba, adventu. Videl som aj malého pastierika, ktorý ukazoval na oblohu a pýtal sa starčeka: „Dedko Simeon, myslíš, že už prišiel na svet ten kráľ, o ktorom si mi hovoril, že sa má ukázať jeho jasná hviezda keď sa narodí?“ „Jahve svoje sľuby plní. Všetko nasvedčuje tomu, že Mesiáš je blízko,“ odpovedal starček.
Keď sme prechádzali popri treťom košiari, zrazu sa nebo rozžiarilo a všetko v tej chvíli dostalo nové farby. Tráva zelenšia ako obyčajne a nočná obloha, napodiv zmodrela ako v jasný májový deň. Ovečky až zasvietili svojou belobou a všetky povstávali. Aj pastieri. Od oslepujúcej žiary, ktorá prichádzala od východu a stále rástla, sme si museli zacloniť oči. A spev! Nádherný spev. Nič krajšie som v živote nepočul a určite tu na zemi ani nebudem. Nebo sa odrazu naplnilo bytosťami, ktoré sa pohybovali po oblohe, ale nemali sme vtedy strach, aj keď to boli duchovia. Boli krásni a celý ten zjav mal akýsi zvláštny poriadok v sebe. Nebolo to poletovanie krížom-krážom, ale nazval by som to akousi nebeskou choreografiou.. Hľadeli sme všetci na oblohu plní úžasu. Do popredia zrazu vystúpil jeden z anjelov a prehovoril hlasom, ktorý nás všetkých ohromil a vrhol na kolená. Všetkých. Okrem jedného. Ábel zostal stáť a tvár mu žiarila akoby k tým tvorom odjakživa patril. Možno preto nedostal strach, lebo z nás všetkých on mal naozaj najčistejšie srdce. „Som Gabriel a vy sa nebojte, pastieri. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. A toto vám bude znamením. Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k nemu pripojilo množstvo nebeských zástupov, oslavovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Všetko trvalo chvíľku, možno 10 minút, ale zdalo sa, akoby sa čas zastavil, alebo aspoň predĺžil. Niektorí pastieri zbožne spínali ruky a nik z nás nebol schopný povedať súvislú vetu. Iba sme sme v úžase achkali a ochkali.
Spevy pomaly tíchli. Všetci ešte kľačali na kolenách, len Ábel znenazdajky začal vyskakovať a kričať. „Nebojte sa, pastieri! Pastieri, pastiéríí! To hovoril nám, nebojte sáá! Vám sa v meste Dávidovom narodil Spasiteľ-Kristus Pán. Počuli ste to? Vám, vám, vám. Teda nám. To je krása. Čakali sme ho, a on sa teraz narodil. A ešte k tomu nám. Pastierom.“ Výskal a jasal. „ V Dávidovom meste!“ Zrazu zastal. Popodišiel k ovečke. „Hviezdička, kde je Dávidovo mesto? To bude určite ďaleko. Prečo to ten Gabriel tak zašifroval?“ „Ábel, neboj sa. Veď vieš, že smerujeme do Betlehema, tam sa narodil aj kráľ Dávid. Ideme tam práve preto, aby sme našli, čo hľadáme. Aj mudrci, aj pastieri. Aj všetci ľudia dobrej vôle. Už len nájsť znamenie, podľa ktorého ho poznáme. Vykročme hneď. Boh nám núka svetlo na pomoc.“
Medzitým sa začali spamätávať aj ostatní pastieri a keď si vypočuli rozhovor Ábela s ovečkou, neváhali sa aj oni vydať na cestu. Kým si však dali do poriadku záležitosti týkajúce sa stráže pri stádach, ocitli sme sa my, traja pútnici na čele procesie, ktorá mierila do mestečka – Dávidovho mestečka. Do Betlehema.
Nie je ti spev anjelov nejaký povedomý? Mal by byť. Veď aj ty si ho počul a už veľakrát. Sláva Bohu na výsostiach… Áno, spievavame ho v nedeľu a na sviatky v kostole, /možno si si všimol, že v advente ho nespievame, to je preto, aby naplno zaznelo na Vianoce/ Akurát, že niekedy ti nezneje vôbec ako spev anjelov. Skôr ako dáke mrmlanie. Že?
Kde je chyba? Myslíš si, že je to preto, že anjeli spievajú pekne a my falošne? Určite, anjeli spievajú krajšie ako my, ale vôbec nevadí, keď nemáš hudobný sluch. Skôr je problém v tom, že sme my v kostole akýsi zaspatí. Jeden zíva, na rannú svätú omšu sa ani nestihol poumývať, lebo budík musel cengať trikrát, kým sa vysúkal z postele. Druhý dlho do noci sedel pri počítačových hrách a teraz sa mu naozaj nechce vstávať, sadať, kľakať a hlavne spievať. Ďalší sa baví so susedom a ďalší si znudene pozerá obrazy v kostole. No to je teda veľká bieda. Ako úplne inak vyzerala Betlehemská noc. Všetci čosi čakali a keď to prišlo, všetci sa tešili.
A ty? Ako prežívaš svätú omšu? Tešíš sa na ňu? Alebo ideš na ňu len z povinnosti? Čakáš, že ťa Pán Ježiš nejako obdaruje? Alebo si skôr myslíš, že ty mu urobíš radosť, že si tam vôbec došiel? Skús sa na to dnes pozerať inak. Pri sv. omši sa sústreď a večer povedz ostatným, čo sa ti najviac na sv. omši dnes páčilo. Čím ťa Pán Boh obdaroval. A nalep postavu anjela. Môžeš vymyslieť nejaký spôsob, ako ho nalepiť, aby bol vyššie ako všetci ostatní. Veď rozprával svoje posolstvo zhora.
