Prinášame text krížovej cesty utrpenia národov, ktorú si pripravili naši farníci a ktorá sa vysielala na farskom youtube kanáli 3.4.2020 (https://www.youtube.com/watch?v=Pcmy_z3J41Q)
Krížovú cestu len s jednotlivými zastaveniami si môžete pozrieť aj na https://www.youtube.com/watch?v=QM5r1stG01o
- zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš, nespravodlivo vinný, prijíma svoj rozsudok bez slov. Aj my sa veľakrát ocitáme v situáciách ako Pilát, ktorý nevidí nespravodlivosť či ľahko podľahne mienke druhých a dopredu odsúdi, alebo sme ako dav, žiarliví a chceme sa pomstiť. Aké je v tejto situácii srdce Pána Ježiša? Vieme, koľko dobra a zázrakov vykonal a koľko ľudí ho milovalo a teraz je jeho srdce zranené, neprijali ho a zrazu sa ocitol osamotený. Napriek tomu myslí na nás všetkých, berie na seba naše hriechy a odpúšťa tým, čo ho odsúdili. Jeho srdce je aj v tejto chvíli plné lásky k nám. Aj naše srdce sa často ocitá v oboch situáciách. Niekedy je v ňom posudzovanie, myšlienky na pomstu voči tým, ktorí nás zranili, žiarlivosť na druhých, pýcha. Ale často sme sami zranení, nepochopení a cítime sa opustení a neprijatí. Pán Ježiš nám rozumie, akú bolesť a sklamanie prežívame. Chceme Ťa, Pane Ježišu, pri tomto zastavení prosiť o premenu nášho srdca. Vieme, že to nie je ľahké a je to len Tvoja milosť, ktorá nám v tom môže pomôcť. Prosíme Ťa o dar vedieť odpúšťať druhým, ktorí nás zranili a pomôž nám aj prosiť o odpustenie zranení, ktoré sme my sami spôsobili.
Nigéria je krajina v Afrike. Možno je nám vzdialená a nič o nej okrem toho, že je v Afrike, nevieme. Zatiaľ čo my tu môžeme vyznávať svoju vieru bez prekážok a žijeme v pokoji, kresťania v Nigérii taký pokoj nemajú. Aj tu je Pán Ježiš prenasledovaný a odsúdený a nakoniec aj ukrižovaný. Vláda a spoločnosť si ako Pilát umýva ruky nad týmto prenasledovaním a zatvára oči nad ich vraždením. Teroristi a militanti ich prenasledujú a vraždia pre ich vieru. Sú takisto osamotení a prežívajú bolesť, preto si spomeňme na nich v modlitbe.
Pane, prosíme Ťa o pomoc, ochranu a silu pre kresťanov v Nigérii, ktorí sú pre svoju vieru pod útlakom a nedokážu sa brániť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš zobral kríž vediac, že cesta s ním bude náročná. Navyše bol zbičovaný, takže kríž mu neustále otváral rany. Ale predsa ho zobral na plecia. Mohol sa vzdať, poprosiť Otca o pomoc o zásah nebeských vojsk a odhodiť kríž preč. Mohol v ňom vzkypieť hnev proti jeho trýzniteľom. Mohol nadávať, reptať, preklínať… Ale neurobil to. Mlčky vzal kríž. Z lásky k nám. Z túžby po tom, aby nás vykúpil. Aby sme mohli byť spasení. Aj napriek tomu, že ľudia, ktorým pomáhal a ktorí mu na slávu volali „Hosanna“, mu teraz kričia „Ukrižuj ho“… Aj napriek nenávisti a zlobe tých, čo boli proti nemu. Vzal kríž a šiel.
Pri tomto zastavení môžeme myslieť na ťažko skúšaných obyvateľov Venezuely. Tak isto ako pilát odsúdil Pána Ježiša, tak aj politickí predstavitelia Venezuely odsúdili svoj ľud. Boj o moc ich opantal do takej miery, že nehľadeli na dôsledky svojich rozhodnutí. Nezáležalo im na ľuďoch, ale len na sebe a na peniazoch. Venezuelský ľud musí teraz niesť svoj ťažký kríž, ktorí položili na jeho plecia. Rany, ktoré má, sa nehoja, ale krvácajú. Čím ďalej, tým viac. Sú to rany chudoby, keď musia žiť v biednych podmienkach, s mizivým zárobkom a často bez vody a elektriny. Rany hladu, keď nemajú dať čo do úst a trpia podvýživou. Rany násilia, či už fyzického alebo psychického. Rany beznádeje, keď už neostáva nič iné, len bolesť, strach, samota a smrť… Mnoho obyvateľov už opustilo krajinu a tí, čo ostali, musia zvádzať boj o prežitie. Venezuela je ťažko skúšaná a padá pod ťarchou kríža. Ale nesmie strácať nádej. Ani Pán Ježiš nestrácal nádej, znášal to utrpenie až do konca. Konca, ktorý sa navonok zdal byť porážkou, ale v skutočnosti sa stal víťazstvom.
Pane Ježišu, prosíme ťa, vzhliadni na všetkých ľudí, ktorí nevládzu niesť svoj kríž, padajú pod jeho ťarchou a ich srdce napĺňa beznádej. Pomôž im, aby nestrácali nádej, ale aby našli oporu a silu v Tebe.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
S krížom na pleciach, tŕňovou korunou na hlave a so zakrvaveným telom kráčaš mestom. Okolo Teba stojí kričiaci a vysmievajúci sa dav ľudí. Pred Tebou a za Tebou kráčajú vojaci s bičmi v ruke. A zrazu, Pane, padáš na zem. Prvýkrát si padol pod ťarchou kríža našich hriechov. Po tom, ako si sa zosypal na zem, ani Ti nenapadlo niekomu niečo vyčítať. Ani Pilátovi, ani Herodesovi, ani Judášovi, ani Petrovi, že ťa zaprel, ani žiadnemu inému učeníkovi, ktorý Ťa zaprel, ani vojakom čo Ťa bičovali, nikomu. Ty, Pane, si mlčal. Mlčal si, lebo si vedel, že výčitky nič nevyriešia. Jediné, na čo si vtedy myslel, bola nezištná láska k nám, hriešnym ľuďom. Vďaka láske k nám si sa postavil a kráčal si ďalej cestou tvojho utrpenia.
Podobnou cestou si prešli ľudia aj v 14. storočí, keď z Ázie prenikla do Európy choroba zvaná Čierna smrť. Každým dňom pribúdalo tisíce a tisíce mŕtvych. Ľudia vyčítali Ázijcom, odkiaľ sa choroba rozšírila, že ju nezastavili, lekárom vyčítali, že nemajú liek, obchodníkom a mongolským armádam zase vyčítali, že chorobu šírili ďalej a ďalej. Každý bol vtedy vinník. Každý to každému vyčítal.
Pane, prosíme Ťa o silu nevytvárať neúčinné výčitky voči druhým a nauč nás usilovať sa o myšlienky, slová a skutky, ktoré budú prinášať ovocie tomuto svetu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš vstáva po prvom páde a s úbytkom síl namáhavo kráča znova ďalej. Ako malé dieťa po páde uteká s plačom za svojou mamou, aj Ježiš sa stretáva so svojou Matkou Máriou. Sleduje ho veľa párov očí: škodoradostných, odsudzujúcich, aj plných súcitu. No oči jeho Mamy vynikajú v dave a dodávajú mu potrebnú silu. Jedno krátke, tiché, no zároveň veľmi hlboké stretnutie. Mária, požehnaná medzi ženami, s bolesťou a zároveň s obrovskou láskou hľadí na požehnaný plod svojho života. Možno práve teraz spomína na tú chvíľu, keď so svätým Jozefom obetovala v chráme Bohu malého Ježiška. A teraz vidí toho istého Syna krvavého, kráčať s krížom na Golgotu, aby túto obetu dokončil.
Pane Ježišu, aj Argentína si prešla nejednou krížovou cestou. Pri tomto 4. zastavení myslím obzvlášť na kríž vo forme vojenskej diktatúry odohrávajúcej sa v minulom storočí, počas ktorej bez stopy zmizlo tridsaťtisíc ľudí – odporcov vtedajšieho režimu. Odovzdávam Ti, Pane, ich matky, ktoré zjednotila strata najbližších a túžba po ich nájdení. Nebáli sa vystúpiť z davu a pravidelným zhromažďovaním sa vytvorili hnutie Matiek z Májového námestia.
Panna Mária, Ty, ktorá si trpela so Synom, oroduj za tieto ženy. Ich duše prenikol meč bolesti rovnako ako tvoju dušu. Ježiš, buď ich nádejou, že ako Ty si sa stratil svojim rodičom v Jeruzaleme a nakoniec Ťa našli u Otca v chráme, tak sa aj Matky z Májového námestia raz s radosťou stretnú so svojimi stratenými deťmi u Otca v nebi.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pán Ježiš, hoci bol úplným Bohom, bol aj úplným človekom a ako každý človek potrebuje pomoc, tak aj On. Preto prijal pomoc od Šimona a určite bol za ňu rád. Šimon bol prinútený pomôcť neznámemu človeku a spočiatku sa aj bál, ale nakoniec sa postavil vedľa Pána Ježiša a pomohol mu niesť kríž.
Veľa krajín nesie veľký kríž a obyčajní ľudia za to nemôžu. Zo Sýrie sú kresťania nútení opustiť svoje domovy lebo sú prenasledovaní a snažia sa nájsť pomoc v Európe. Tu sa v nás prebúdza strach z toho, čo sa stane ak ich pustíme do vlastnej krajiny a nechceme im pomôcť pokiaľ nie sme prinútení, tak ako bol Šimon. Možnože sa aj bojíme podať pomocnú ruku, pretože úplne nedôverujeme Bohu. Až keď tých ľudí spoznáme, pomôžeme im bez váhania.
Nebeský Otče, prosíme Ťa, buď oporou pre všetkých takto skúšaných ľudí a nám pomôž prekonať strach a predsudky voči cudzím ľuďom a dodaj nám dôveru v Teba a vôľu pomáhať ľuďom bez prinútenia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Predstavujem si, ako Pán Ježiš kráča ulicami Jeruzalema. Opuchnuté oči má plné krvi a potu, takže si ledva vidí pod nohy. Šimon ho podopiera. Ľudia sa len pozerajú, dokonca aj tí, čo ho milovali, teraz len s bolesťou bezmocne sledujú jeho cestu na smrť. Hoci to nechápu, On si to vybral. Keď mu akási žena podá šatku, aby sa do nej utrel, možno to ani nie je skutok lásky, možno ľútosti či súcitu. Ako keď hodíme mincu človeku kľačiacemu na ulici. A človek ju pokorne prijme, veď nemá inú možnosť. Ale On je Kráľ. A hoci jej pomoc nepotrebuje, s láskou šatku prijíma, ba čo viac, dá jej na oplátku to jediné, čo v tej chvíli má – obraz tváre vsiaknutý do šatky, obraz Kráľa.
Po krížovej ceste s Tebou kráčajú aj obyvatelia Haiti. Na tej šatke nie je vsiaknutá len krv a pot otrokov a obetí vojen, politických nepokojov a vzbúr, ale aj slzy matiek a detí, ktoré po nedávnom zemetrasení zostali bez strechy nad hlavou. Sú najchudobnejšou krajinou v Južnej Amerike a už nevedia, čo to znamená bezpečie domova, ktoré ešte intenzívnejšie vnímame dnes my. Aj napriek tomu všetkému sú neustálymi obeťami rabovania a násilia. Sú úplne odkázaní na pomoc iných. Na pomoc nás všetkých.
Pane, Ty hovoríš: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojim najmenších, mne ste urobili. Ty, nekonečná Láska, nám týmto zastavením ukazuješ, akú veľkú cenu má pre Teba aj najmenší skutok lásky, súcitu a ľútosti, ktorý môžeme jeden pre druhého vykonať. Odovzdávame Ti Pane aj túto krajinu, buď im posilou a bezpečím, domovom a nádejou vo všetkých časoch.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom.
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš druhý raz klesá pod ťarchou kríža. Padá od vysilenia spôsobeného preťaženosťou. Nie je to len ťarcha kríža, čo ho tlačí k zemi, ale aj hriechy celého sveta, ktoré vzal na seba. Z jeho svätých rán padajú kvapky krvi na hriechmi zaťaženú zem, no jeho nesmierna láska k Pánu Bohu, svojmu Otcovi, a nám hriešnikom ho pobádala, aby znova vstal a na Kalvárii dokonal dielo vykúpenia.
Pane Ježišu, pri Tvojom siedmom zastavení si spomíname na obete masakru v Srebrenici, na osemtisíc mužov a chlapcov, ktorí boli odvlečení od rodín a zabití, na pochod smrti, na matky, ženy a vdovy, ktoré po nich ostali a vidíme v Tvojom počínaní podobnosť. Vtedy, keď si aj po tomto strašnom páde znova vstal a išiel ďalej, tak aj táto krajina a jej ľud sa musel znova postaviť a pokračovať v ceste svojho utrpenia.
Modlime sa za všetkých pozostalých, srebrenické matky, ktoré ešte stále hľadajú pozostatky svojich synov, aby upreli svoj zrak na Ježiša, ktorý prijal kríž a premenil ho na víťazstvo a večný život pre nás. Pane Ježišu, buď naším povzbudením, keď na nás dolieha znechutenie z našich opakovaných pádov a zlyhaní. Stačí nám Tvoja milosť, veď Tvoja sila sa dokonale prejavuje v našej slabosti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš trpí. Nesie naše hriechy. K plačúcim ženám sa obracia so slovami: „….neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Aké dôležité je pozrieť sa na seba, spozorovať svoje hriechy a ľutovať ich. Ľutovať naše hriechy, ktoré On nesie. Ježiš kráča s krížom, odsúdený na smrť. Ženy to vidia a plačú.
V týchto dobách sú miliony počatých životov „odsúdené na smrt“ a práve ženy sú tie, ktorým ľudské zákony v mnohých krajinách prisudzujú právo rozhodovať. Rozhodovať v prvých týždňoch tehotenstva, či ten živý a jedinečný dar príjmu a ponechajú mu možnosť žiť a vyvíjať sa v ich tele. Alebo ho odsúdia na smrť. Či príjmu dar z Božích rúk, alebo ho odmietnu a hrozivým spôsobom ho vrátia do rúk Darcu. V posledných mesiacoch práve téma prijatia zákonov – ľudských zakonov, ktoré umožňujú umelo ukončiť tehotenstvo, rezonuje v Severnom Írsku.
Prosíme Ťa Pane, pomôž tehotným ženám, ich rodinám, aj nám všetkým prijímať dary z Tvojich rúk, aj keď prídu v čase, keď ich nečakáme. Prosíme Ťa pretvor naše srdcia, aby sme spoznali pravé dôvody, ktoré nás vedú povyšovať našu vôľu nad Tvoju svätú a neomylnú vôľu. Prosíme Ťa daj, aby sme vedeli plakať a ľutovať svoje hriešne rozhodnutia a skutky. A aby sme- ak treba- vedeli plakať nahlas, ako posolstvo pre naše deti. Prosíme Ťa Pane za obyvateľov Severného Írska, obdar ich túžbou a silou obhajovať pravú hodnotu života, ktorý Ty ľúbiš už od počatia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Ježišu, vidíme ako padáš tretíkrát. Je to chvíľa, kedy si všetci mysleli, že je to Tvoj definitívny koniec. Tvoja porážka. Vtedy si mohol zostať ležať, vzdať to a nechať svoj kríž na zemi. No nespravil si to. Vstal si. Pomaly, s veľkou námahou, ale vstal a pokračoval si ďalej, aby si zavŕšil svoje poslanie.
Pane, Ty vidíš bezradnosť a zúfalstvo obyvateľov Španielska v týchto dňoch. Mnohí z nich si kladú otázku, prečo po občianskej vojne, epidémii Španielskej chrípky, alebo po 2. svetovej vojne, ktorá si vyžiadala milióny obetí, ich teraz postihla ďalšia epidémia. Každý deň stúpa počet nakazených, rátame ich v tisícoch, a taktiež počet obetí. Sú to stovky mŕtvych, ktorých už niet kam dať. Nakazení sú už aj lekári a zdravotné sestry, o ktorých sa nestíhajú starať. Sú na konci so silami, nevedia, ako ďalej. Strácajú nádej, že znova zvládnu vstať a napredovať na ceste svojho poslania.
Prosíme Ťa, naplň nás (ich) novou nádejou vo víťazstvo. Pre Teba neexistuje situácia, z ktorej by nebolo východisko. Tam , kde ľudské úsilie zlyháva a niet už sily, Ty robíš zázraky.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pánu Ježišovi strhávajú šaty
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si Svojím krížom vykúpil svet.
Zbičovaný Ježiš prichádza na miesto. Po toľkej bolesti, ktorú musí prežívať, mu berú aj to posledné, čo zachováva ľudskú dôstojnosť – jeho šaty. Strhli mu ich, obnovili jeho rany a potupili ho pred očami mnohých. Ježiš to znáša pokorne, stále verí, bojuje až do konca a tak plní Otcovu vôľu. Vie, že po tomto utrpení uľaví utrpeniu všetkých čo uverili. I v týchto časoch si niektorí ľudia nevážia ľudskú dôstojnosť, ponižujú a zneužívajú telo, chrám Ducha Svätého.
Menšina Jezídov v Iraku je terorizovaná Islamským štátom. Ženy a dievčatá sú využívané ako sexuálne otrokyne, na starších obyvateľoch a mužoch je páchaná genocída. Týmto zneužívaným ženám kradnú ten najvzácnejší dar od Pána, ich čistotu. Pošliapali ich hodnotu a chcú aby zmizla zo sveta identita ich národa. Ježiš chápe ich bolesti. On zažil to isté, rozumie nášmu utrpeniu. On sám bol obeťou. Preto prosme, aby sa tieto ženy necítili opustené a nepochopené.
Pane, daj im dar poznania, daj im vedieť, že ich hodnota nespočíva v niečom fyzickom, ale v duchovnom. V srdci sú stále čisté a Tebou milované. Niektorým sa podarilo utiecť a dokonca bojovať za svoj národ a za práva žien. Pane, prosím posilni ich láskou, vylieč ich rany, dodaj im odvahu aby sa mohli postaviť proti takýmto neprávostiam.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Na kríži pribitá, potupená, vydaná napospas zlobe za nás. Láska, ktorá miluje, nie je v tom najťažšom momentne pozemského života milovaná. Áno, táto Láska nám hovorila múdro, aj uzdravovala naše choroby a rany, no bola príliš radikálna. Jej slová neprinášali len radosť a potešenie, ale aj zodpovednosť a priznanie si zla v nás. Je lepšie, keď Ju pribijeme na kríž a vyzdvihneme vysoko od nás. Tam, kde Jej prítomnosť už nebude vzbudzovať nepohodu a výčitky. Konečne sa potom budeme môcť vrátiť k našej hre na menšie zlo a racionálne riešenia. Pribíjame pri nej síce na osobné kríže mnohých ľudí, no pre vyššie záujmy predsa musí ísť ich existencia bokom. Veď sa narodia ďalší…
Na Mariupoľ, Luhansk, Doneck aj v tejto chvíli dopadajú granáty z oboch strán. Rozsievajú zúfalstvo a smrť. A smrť sa nepýta, ktorej strane fandili. Žijú tam ľudia zovretí v smrteľnej náruči vyšších záujmov a globálnych cieľov. Pritom ich jedinou smolou je, že sa narodili na nesprávnom mieste. Áno, chodili do školy, do práce, aj sa snažili vychovávať svoje deti a žiť svoje životy tak ako my, no ich mesto je príliš dôležité. Nesmú ho ovládať tí druhí. Preto sú ich sny aj v dnešný deň pribíjané na kríž záujmov väčšieho suseda. No ich utrpenie je až príliš blízko a príliš reálne, aby sme ho len tak mohli prehliadnuť.
Moc a vplyv. Presne preto sú ničené domy a životy ľudí na Ukrajine. Moc a vplyv. Presne o to sa báli farizeji a preto ťa poslali na kríž. Moc a vplyv. To je kompas mnohých z nás aj na Slovensku. Moc a vplyv, čo z vás zostane o tri dni?
Na kríži pribitá, potupená, vydaná napospas zlobe za nás. Odpusť, že viem a predsa zabúdam, že, láska, si málo milovaná.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Ježiša pribili na kríž. Zomiera s dvoma zločincami, hoci nikdy nič zlé nevykonal. Mohol dokonca uzdravovať, odpúšťať, milovať, no bol neakceptovateľný len preto, že nezapadal do toho, čo bolo vtedy v spoločnosti zaužívané a považované za jediné správne. Ježiš na kríži prežíva tri hodiny nevýslovné utrpenie. V týchto troch hodinách vidí všetky muky, ktoré budú ľudia trpieť v koncentračných táboroch, v gulagoch, vo väzniciach, ktorí budú mučení na uliciach, a to len preto, lebo majú inú farbu pleti, patria k inému národu alebo vyznávajú iné náboženstvo. Preto ich treba nenávidieť alebo v lepšom prípade sa ich aspoň báť. Ježiš vidí utrpenie ľudstva, ktoré sa dialo v minulosti a vidí aj to, ktoré prebieha vo svete v dnešných dňoch.
Vidí aj utrpenie osemmiliónového národa ujgurských moslimov, žijúceho oficiálne v autonómnej oblasti na severozápade Číny, no v skutočnosti pod nepretržitou policajnou kontrolou, sledovaní digitálnymi technológiami. Pod zámienkou boja proti extrémizmu a terorizmu, prebieha dnes kultúrna genocída tohto národa. Z banálnych dôvodov sú internovaní do tzv. reedukačných táborov, v ktorých je dnes väznených cez milión Ujgurov. Ich deti berú do škôl, odkiaľ sa domov neodchádza, kde im vymývajú ich národnú identitu a masovo pretvárajú podľa čínskeho režimu.
Pane, tak, ako si Ty zomieral na kríži, pretože si niekomu nevyhovoval, tak aj dnes zomiera celý národ Ujgurov. Prosíme Ťa, pomôž im v ich beznádejnej situácii, živote v strachu. Prosíme Ťa za Čínu, aby prestala s týmto masovým útlakom a nehumánnymi činmi nielen na Ujguroch ale aj kresťanoch a iných vierovyznaniach. Zároveň Ťa chceme prosiť za seba samých. Daj nám otvorenosť srdca a mysle, aby sme boli schopní prijímať ľudí s iným presvedčením či náboženstvom, aby sme Ťa my sami v nich neposielali na kríž.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Je dokonané. Predstavenie skončilo, ľud sa rozpŕchol. Zostalo len mrazivé ticho, prázdnota a zdanlivé víťazstvo smrti, zopár vojakov a Ježišovi najbližší. Jozef s Nikodémom s láskou a úctou snímajú Ježišovo telo a vkladajú ho do náručia ženy, ktorá aj teraz, napriek ďalšiemu meču bolesti, znovu hovorí v srdci svoje fiat. Máriina bolesť a žiaľ museli byť nepredstaviteľné. Hoci bola bez hriechu a odovzdaná Božej vôli, stále bola človekom – matkou, ktorú najväčšmi raní bolesť jej dieťaťa. No na druhej strane, práve preto, že bola odovzdaná Božej vôli určite neupadala do zúfalstva a beznádeje, ale verila, že toto ešte nie je koniec.
Mária určite veľmi dobre rozumie obyvateľom Filipín. Túto krajinu každoročne sužujú tropické búrky, ktoré v dôsledku klimatických zmien prichádzajú stále častejšie. Tie najväčšie z nich – tajfúny si vyžadujú desiatky ľudských životov, stovky zranených a nezvestných, zničené domy ba celé dediny či mestá. Mnohí Filipínčania často po takomto zničujúcom tajfúne prídu o všetko, niekedy dokonca aj o svojich blízkych. Držia v náručí telá svojich detí, súrodencov či rodičov a pozerajú sa na svoje spustošené obydlia. Čo bude ďalej? Aký to má zmysel? Veď všetko vyzerá byť zničené a stratené.
Pane, prosíme Ťa, daj obyvateľom Filipín, ale aj iných krajín sužovaných prírodnými či ekologickými katastrofami, silu a nádej pre nové začiatky. Sedembolestná Matka, vyprosuj im pevnú vieru a buď im útechou v týchto časoch súženia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
- zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Klaniame sa Ti Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet.
Agónia je dokonaná. Život Pána Ježiša uzatvoril tmavý hrob. Jeho doráňané telo leží vystreté na chladnej kamennej doske. Mohlo by sa zdať, že tu to končí. Že tie hrozné muky predsalen nemali zmysel. Že tie tŕne, ťažký kríž a pády pod ním, klince, prebodnutý bok, výsmech, opovrhnutie, nenávisť mali posledné slovo. Že láska napokon (predsalen) nezvíťazí. Že Boh podľahol sile zla. Hrob je na prvý pohľad symbolom konca. Lenže hrobom to nekončí. Hrobom to nemôže končiť. Práve preto si pripomíname Ježišovu krížovú cestu. Pretože ona je len začiatok. Pretože po tom, ako pochovali Boha, On vstal z mŕtvych. Až tým dokončil svoje dielo. Hrob by mal byť teda pre nás skôr symbolom nádeje.
Zdenka Schelingová, Titus Zeman, Mária Macková, Jozef Juráš… známe i menej známe mená na hroboch, ktoré vznikli predčasne. Počas štyridsiatich rokov sa snažil komunizmus v našej krajine pochovať cirkev. Akoby sa snažil znovu pochovať Ježiša Krista tým, že zlomí jeho nasledovníkov. No nielen to, komunizms chcel eliminovať každého svojho odporcu. Konal zločiny proti d(D)uchu, ale aj proti kultúre a národu ako takému. Konal zločiny bez zodpovednosti. Desaťtisíce ľudí bolo na Slovensku väznených, mučených, šikanovaných, niekoľko desiatok popravených. Komunizmus chcel počuť buď len súhlas alebo hrobové ticho. Dedičstvo tohto režimu si nesieme so sebou doteraz v duchovnom živote, ale aj v politickej a spoločenskej sfére. Štyridsaťročný život v útlaku sa nedá len tak vymazať. Vymazať sa však nedá ani iné dedičstvo, ktoré nám komunizmus zanechal. Dedičstvo trpiacich, ktorí nevedeli, či sa režim niekedy skončí, no i napriek tomu dokázali žiť v nádeji, ktorú im zanechal Kristus. Dokázali sa modliť vo väzniciach za svojich mučiteľov, riskovať svoje životy pri pomoci prenasledovaným, budovať tajnú cirkev… alebo možno „len“ neudávať a prihlásiť svoje deti na náboženstvo a vychovávať ich vo viere.
Napokon Ťa, Pane, prosíme za Slovensko. Aj Ty si bol muž určený k likvidácii, aj Teba sa snažili zbaviť Tvoji vlastní. Pripodobnili sa Ti v tom mnohí naši predkovia. Daj, aby sme nezabúdali na svoju minulosť, vedeli sa z nej poučiť, ale aj čerpať zo svedectva tých, ktorí proti nenávisti bojovali láskou a odpustením.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.
