- úloha
Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
Evanjelium podľa Lukáša 5, 17-26
Ešte pár chvíľ a pre Janíka príde maminka. Už takmer všetky deti z Janíkovej triedy Chrústikov odišli a on si tiež už pomaly upratuje hračky, s ktorými sa spolu s kamarátmi poobede hral. S najlepšími kamarátm Peťkom a Matúšom sa dnes hrali na pirátov. Rozlúčil sa s ním a zistil, že zostal v triede sám. Maminka dnes, zdá sa, mešká. Je to zvláštne, veď bývajú hneď vedľa škôlky. Možno išla najprv na nákup, rozmýšľal malý predškolák. Alebo pomáha Barbore s úlohami a zabudla sa. Alebo so starenkou pečie koláč. Mohla by to byť táto tretia možnosť, tešil sa dopredu Janík. Z myšlienok ho vyrušilo zvonenie telefónu. Pani učiteľka odbehla, chvíľu telefonovala a vrátila sa s nezvyčajnou správou: „Janko, volala maminka, že sa necíti dobre a nemôže pre teba prísť. Poprosila ma, aby som ťa odprevadila aspoň pred škôlku a dala pozor až zájdeš za vašu bránku. Choď sa teda, prosím ťa, prezliecť a počkaj ma chvíľu.“ Janík sa trochu preľakol, nič podobné sa ešte nestalo. Ale povedal si, že keď maminka telefonovala, určite to nie je nič vážne. Doupratoval hračky a vybehol do šatne. Začal sa prezliekať, prezúvať a dával si pri tom pozor, aby mal všetky veci v skrinke a papuče pod ňou pekne uložené. Pani učiteľke na tom veľmi záleží a vždy ich karhá, ak má niekto veci rozhodené len tak hocijako. Janík si všimol, že všetky papuče sú riadne uložené. Všetky až na jedny. Matúšove. Matúško bol Jankov kamarát a Janík sa s ním každý deň hral. Veľa nerozprával a bol trochu pomalší než ostatné deti, ťažšie sa mu aj poslúchalo pani učiteľku. Niekedy kvôli nemu ostatné deti dlho čakali, keď mali ísť na prechádzku. Janík bol už dávno prezlečený a čakal na pani učiteľku. Zdalo sa mu to ako večnosť, tak si povedal, že pôjde pomaly aspoň na veľkú chodbu a počká pri hlavných dverách. Išiel a zasa čakal. A čakal. Rozmýšľal nad tými papučami. Nechcel, aby Matúš zajtra dostal od pani učiteľky vynadané. Určite by si tie papuče uložil aj sám, len asi zabudol. Utekal teda späť do šatne a práve keď ukladal Matúškove papuče a pre istotu aj mikinu v skrinke, vyšla pani učiteľka a pozorovala ho: „Si veľmi dobrý kamarát, Janko. Ale poďme už, aby sa maminka o teba nebála.“ Keď prišiel Janík domov, hneď zašiel za maminkou, ktorá ležala v posteli. Uistila ho, že je v poriadku, len ju čosi bolelo. Janík to týchlo pochopil, vedel, že maminka si musí teraz dávať na seba viac pozor. Chcel ju nechať odpočívať, ale ona ho zastavila: „Počkaj Janík. Než si prišiel, volala mi pani učiteľka, že si uložil Matúškove veci. To bolo od teba veľmi pekné. Som rada, že sa tak staráš o kamarátov.“ Janíka po zvyšok večera hrial dobrý pocit pri srdci, že dostal pochvalu od maminky, ale viac to, že pomohol kamarátovi a zaumienil si, že mu o tom zajtra nepovie. Veď kamaráti si pomáhajú bez nejakých veľkých rečí.
Úloha: Tvojou úlohou na zajtra je s niečím pomôcť kamarátovi v škole alebo v škôlke (ak nechodíš do školy, tak súrodencovi, prípadne inému členovi rodiny).
