Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Evanjelium podľa Matúša 11, 28-30

V tomto školskom roku boli niektoré deti v škole len niekoľko dní. Ondrík bol aj trocha chorý, mal angínu, ale pre tie všelijaké nariadenia bola doma niekoľko dní aj Barborka a niekedy aj Janík. Keď prvýkrát pani učiteľka oznámila, že deti majú zostať doma, to bolo radosti! Všetci si mysleli, že to budú také dlhšie prázdniny. Aj to tak bolo, lenže veľmi rýchlo sa ukázalo, že prázdniny sú predsa len iné. Zrazu sa bolo treba učiť, a to teda bolo niekedy aj ťažšie ako v škole. Po niekoľkých dňoch voľna začať vstávať načas a na pesničku z budíka, tak to zrazu začalo byť akési oveľa ťažšie. A potom sa stihnúť pomodliť, rýchlo sa najesť a o 7:59 sedieť pred monitorom a počúvať, čo hovorí pani učiteľka. Po troch hodinách bol Ondrík strašne unavený a po týždni sa mu zdalo, že aj strašne znechutený. Zdôveril sa s tým ockovi: „Oci, ja to tento rok asi nedám. Už nevládzem.“ Ocko sa prekvapene pozrel na Ondríka a chvíľu rozmýšľal, či mu prikázal porýľovať záhradu alebo niečo podobné. Keď Ondrík zbadal, ako pozerá rozmýšľajúc za okuliarmi, pochopil. „Školu, mne to jednoducho nejde.“ Ondrík je šiestak a v ďalších rokoch už bude musieť rozmýšľať, čo ďalej. Dodal preto ešte: „Minule si mi povedal, že škola je vlastne príprava na to, čo budem robiť neskôr v živote, keď budem veľký, ale ja ešte ani to neviem.“ Ocko si sadol k Ondríkovi a po chvíli rozmýšľania povedal: „Ondrík, to vôbec nie je až také dôležité, aby si úplne presne vedel, čím budeš v živote, aj keď určite nad tým veľa rozmýšľaj. A keď budeš niečo chcieť, vždy som tu pre teba a môžeme sa o tom porozprávať. Nie si sám, máš mňa, maminku a teraz mi napadlo, modlievaš sa pred vyučovaním? Pamätáš sa, že som ti to hovoril už viackrát, lebo som si všimol, že niektoré predmety ťa bavia a niektoré si povedal, že nemôžeš ani cítiť,“ ocko sa zasmial, „myslíš si, že mňa v živote všetko, čo som robil, bavilo? Je veľa vecí, ktoré robíme, lebo ich treba robiť. Ale to nevadí. Nikto to nemá tak, že by si mohol robiť, čo sa mu zachce. Ver tomu, že je veľa ľudí, ktorí sú skúsenejší ako ty. Preto počúvaš pani učiteľku aj mňa a maminku a starých rodičov. Sú múdrejší a skúsenejší. Kto chce byť múdry, veľa počúva. A musíš byť ešte aj vytrvalý. Nevzdávaj to len preto, že sa ti nechce,“ a potľapkal Ondríka po pleciach. To potľapkanie ho povzbudilo hádam aj viac ako otcove slová.

Úloha: Buď vytrvalý. Nezabudni sa pomodliť pred vyučovaním a poprosiť o Božiu pomoc. To, čo budeš cez deň robiť, rob poctivo – najlepšie ako dokážeš. A uvidíš, že budeš mať už na obed radosť.