- úloha
Ježiš povedal zástupom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva!“
Evanjelium podľa Matúša 11, 11-15
Včera bola pani učiteľka v škôlke svedkom zaujímavého rozhovoru (alebo skôr hádky?) medzi chlapcami. „Ja mám doma väčšie auto ako toto škôlkárske!“ chválil sa Peťko. „Ja mám ešte väčšie ako má doma Peťo!“ kričal dosť nahlas Lukáš. Peťko potom chvíľu naňho pozeral, asi preto, že rozmýšľal, ako vlastne Lukáš môže vedieť, aké má on doma auto, keď u nich doma nikdy nebol. Už-už chcel zväčšiť svoje vymyslené auto zasa o nejakú ďalšiu vyklápačku, ale Jankov hlas ho prekričal: „A môj tatko jazdí na náklaďáku a ten je oveľa väčší ako všetky vaše hračky spolu.“ Tak! To bola neprekonateľná výzva. Pani učiteľka ich z dverí tajne pozorovala. Bola celkom zvedavá, ako hádka dopadne. Peťko ešte čosi skúšal začať, ale asi nevedel vymyslieť väčší nápad ako náklaďák, na ktorom naozaj jazdí Jankov ocko. Nakoniec sa rozplakal a s hnevom kopol do autíčka, s ktorým sa chlapci práve hrali. Janko ani Lukáš dlho nerozmýšľali, ako takí chlapci. Bum-bác, buchnáty už lietali, pani učiteľka ledva stihla zasiahnuť skôr, ako by prišlo k úrazu: „Podajte si ruky chlapci a ospravedlňte sa. Janko! To nebolo ospravedlnenie. Povedz to celou vetou a pozeraj sa pri tom Peťkovi do očí.“ „On si začal!“ „Janko, to je jedno, kto začal, všetci ste sa bili, a chlapci sa majú ovládať a nie kopať a revať ako zmyslov zbavení.“ Jankovi to padlo ťažko. Naozaj sa mu zdalo, že to Peťo vždy začína. Ale nakoniec to dokázal. Nebolo to dokonalé, ale ospravedlnil sa mu. Popoludní tŕpol, aby to pani učiteľka nepovedala ockovi, ktorý ho dnes prišiel vyzdvihnúť zo škôlky. A tušil dobre, pani učiteľka sa s ockom chvíľu rozprávala. Bál sa. Trocha aj preto, že bude výprask, ale viac preto, lebo ho vždy veľmi trápilo, keď sa ocko hneval alebo bol smutný. Aj dnes to tak bolo. Keď prešli za bráničku, ocko ho oslovil: „Janík!“ čupol si k nemu, aby mu mohol pozerať do očí. Ocko je oveľa väčší ako jeho chlapec. „Janko,“ chytil ho za ramená, „pani učiteľka mi všetko povedala. Neber to ako žalovanie. Aj ona vás má rada, to predsa vieš. Ale tiež vás nerada vidí ako sa bijete a chce vám pomôcť a trápi ju to. Nedostaneš trest. Ale chcem ti povedať jednu dôležitú vec. Keď som mal toľko rokov ako ty, veľmi som obdivoval svojho otecka, vždy sa mi na ňom páčilo, aký je mocný a aké všelijaké veci dokáže. Vtedy som vedel, že je to ten najlepší otecko na svete. A viem, že aj ty si to myslel dobre, keď si sa chválil svojim ockom a aj chlapci, keď sa chválili svojimi autami. Ale vidíš ako to nakoniec dopadlo. Môžeme sa tešiť z veľkých darov, ktoré nám Pán Boh dáva, a určite mu máme každý deň za ne ďakovať. Ale pozor, aby sme neboli pyšní a nekričali často ´Ja! Ja! Ja!´ To vždy skončí bitkou alebo hádkou. Sľúb mi, že sa nebudeš biť s chlapcami a že sa nebudeš nikdy chváliť, ale sa skôr budeš tešiť z toho, že aj druhí sú silní, šikovní alebo že aj oni majú dobré a pekné hračky a nielen ty. Urobíš mi tým veľkú radosť.“ „Dobre, ocko,“ a podal oteckovi ruku. To sa im veľmi rátalo obom. A Janík to vtedy myslel smrteľne vážne. Oddnes chce byť dobroprajnejší ku kamarátom a chce sa naučiť, aby mu konečne prestalo vadiť, keď sa Peťko chváli. No a čo, veď nech má radosť.
Úloha: O Jánovi Krstiteľovi Pán Ježiš povedal, že je najväčší z ľudí. Určite aj preto, lebo nikdy nehovoril o sebe, ale pomáhal druhým a stále hovoril a ukazoval na Pána Ježiša. Dokonca povedal: „On musí rásť a ja ubúdať.“ Skús si dnes všimnúť na nejakom kamarátovi alebo spolužiakovi, ktorého nemáš príliš rád, nejakú dobrú vlastnosť. A zapíš si ju. Poďakuj Pánu Bohu, že nie sme všetci rovnakí, ale každému človeku dal nejaké špeciálne krásne vlastnosti. Len si si ich možno doteraz na iných málo všímal.
