V pondelok býva obzvlášť dlhé vyučovanie. Môžete mať trebárs v rozvrhu len štyri hodiny, ale zdá sa vám, že máte osem. No keď potom zazvoní posledné zvonenie, znie to ako rozprávka. Konečne domov! Gabriel s Luciou sa vyrútili zo školy ako rýchlik zo stanice. Najprv pomalší štart, aby nespôsobili karambol na školských chodbách, stopka pri priechode pre chodcov a potom plnou parou vpred. Zastavili sa až pri kostole. Tesne predtým ako mohlo prísť k zrážke. Takmer sa zrazili s jednou pani, ktorá za sebou ťahala popolnicu.

„Ale, ale, deti, horí niekde? Či to sa tak ponáhľate robiť si domáce úlohy?“ karhala ich babka.

Deti babku uistili, že nehorí, že sú len radi, že konečne idú domov. Prišlo im zvláštne, že babka ide z kostola a je oblečená v takom nejakom… trochu nesviatočnom oblečení a hlavne, že ťahá za sebou popolnicu. A tak sa Gabriel spýtal: „Teta, prečo chodíte do kostola s popolnicou?“

Babka sa zasmiala a povedala: „Nebojte sa, nechodím do kostola s popolnicou. To nie je moja popolnica. Patrí ku kostolu“.

Deti sa na seba prekvapene pozreli, nikdy im neprišlo na um, že kostol tiež potrebuje popolnicu.

„Pán Boh síce robí zázraky, ale kostol sa zázračne neupratuje sám. Veď Pán Boh nám dal ruky, nohy a vôľu na používanie. A upratovať kostol, to je radosť. Už som stará, ale ešte trochu vládzem a tak aspoň takto slúžim. Možno raz budete tento kostol upratovať vy,“ vysvetľovala babka, „veď aj doma upratujete, nie?“

„Áno, musíme,“ odpovedali takmer naraz Gabo s Luckou.

„No vidíte, a to ani doma nechodíte v topánkach ako v kostole. V kostole tiež treba udržiavať poriadok. Treba upratovať najmä po nedeli, kedy chodí viac ľudí do kostola, a potom aj pred nedeľou, aby prišli ľudia do čistého kostola,“ poučovala ich babka a nedala sa zastaviť, „ale poviem vám, niektorí ľudia to doma pred Vianocami preháňajú s tým poriadkom. Hlavne, aby bolo poupratované. Ale to nie je vôbec to hlavné. Hlavné je, aby sme mali poupratované v našom vnútri. Aj na to máme advent. Vždy, keď idem okolo kostola, pozriem sa na vežu a vidím, ako ukazuje do neba. Niekedy sa mi zdá, že niektorí ľudia, keď sa pozrú na vežu, vidia len to, koľko je hodín a koľko toho nestíhajú. Vidia len to, čo je dole – nepovysávaný koberec, neumyté okná, nevyprané záclony a tak ďalej. Samozrejme, že treba upratovať – aj kostol – ale rovnako si treba upratovať aj naše srdcia.“

Babka sa s deťmi rozlúčila a deti sa už pomalšie pobrali domov. Nečakali, že dostanú hodinu náboženstva od babky s popolnicou, ale život je plný prekvapení a veľa dôležitých lekcií dostaneme vtedy, keď ich najmenej čakáme.

Úloha: Nájdi doma na stene kríž alebo nejaký svätý obrázok a pokús sa zistiť, či nie je zaprášený. Ak je, očisti ho.