Domáce úlohy si Gabo aj Lucka urobili v družine a tak mali voľné poobedie. Rozhodli sa, že pôjdu navštíviť svoje staré mamy. Gabrielova aj Luciina bývali na rovnakej ulici, a tak mali opäť spoločnú cestu. Skackali po chodníku a trkotali a ani si nestihli všimnúť, že sa pred nimi ktosi tmolí s dvoma kuframi strednej veľkosti a s batohom najväčším, aký kedy videli. Keď ho deti obchádzali, pozdravili ho a ako sme si už pri nich zvykli, dali sa s neznámym mužom do reči.

Gabo začal z mosta doprosta: „Kam idete s tými kuframi a batohom? Idete na dlho? To ani nestihnete Vianoce, či áno?“

„Idem práveže na Vianoce domov, dnes som docestoval. Bol som v Turecku. Predtým som bol v Číne, predtým v Japonsku, Thajsku a Indonézii. Mám precestovaný takmer celý svet, ale niekoľko krajín mi ešte do zbierky chýba. Videl som toľko rôznych ľudí, zvykov, jedál, kopcov aj zvierat… o takých sa vám ani nesnívalo. A z každej krajiny si prinesiem nejaký suvenír. Mám ich už plné dve poličky,“ prezradil deťom Cestovateľ.

„Híí, to musí byť super. To by sa mi veľmi páčilo,“ nadchol sa Gabo.

„Nie je vám ale smutno za rodinou?“ zaujímalo Lucku.

„To vieš, že je. Telefonujeme si a píšeme. Väčšinu roka takto cestujem, ale na sviatky sa vždy vraciam domov. Na Vianoce sa predsa musí zísť celá rodina, aby sme boli konečne všetci spolu.“

„A boli ste aj v Afrike?“ vypytoval sa Gabo.

„Jasné. Bol som v Juhoafrickej republike a mám v pláne precestovať celú Afriku a ísť sa pozrieť aj na Madagaskar,“ odpovedal Cestovateľ.

„Videli ste aj žirafy a slony? A opice? Je pravda, že tam majú opice ako domáce zvieratá? Tak ako my máme mačky a psov?!“ stále vyzvedal Gabo.

„Videl som žirafy, slony aj opice. A verte mi, že je to úplne iné ako keď idete do zoologickej. Vidieť ich vo voľnej prírode vám zoberie dych. A nie, nezdá sa mi, že tam majú opice bežne za domáce zvieratá, ale je pravda, že ich tam je veľa,“ vykresľoval Afriku Cestovateľ.

Lucka nechcela, aby jej niečo zobralo dych, veď predsa potrebuje dýchať. A vôbec, kto by jej potom ten dych vrátil? Na chvíľu sa ale mysľou zatúlala do Afriky, kde je teraz pravdepodobne teplo, a pomyslela si, že to musí byť zvláštne nosiť cez Vianoce kraťasy a tričká.

„Lenže doma je doma a ja sa každým rokom čím ďalej tým viac teším na Vianoce a na to, ako sa stretne celá rodina. Vianoce sú predsa sviatkom rodiny a ja si neviem predstaviť stráviť ich osamote. To by ani neboli Vianoce,“ priznal Cestovateľ.

Lucka si spomenula na pána Divného a premýšľala, či aj za ním pricestuje na Vianoce celá rodina. Už dlhé roky pred jeho domom nestálo nejaké auto, z ktorého by vyliezol niekto s kuframi alebo čo i len s jednou darčekovou taškou. Znamená to, že pán Divný nebude mať Vianoce, keď pravdepodobne nemá ani rodinu? Chcela sa so svojimi myšlienkami podeliť s Gabom, ale ten sa stále rozprával s Cestovateľom o opiciach a pridal k tomu už aj exotické vtáky. Povie mu o tom neskôr.

Úloha: Keď pôjdeš nabudúce na sv. omšu, príď o niečo skôr – alebo zostaň dlhšie po skončení sv. omše – a porozprávaj sa s Pánom Ježišom, ktorý je v kostole prítomný vo svätostánku. Môžeš mu za niečo poďakovať alebo ho o niečo poprosiť.