Opäť sa stalo, že bola sobota a opäť bolo treba nesedieť pred obrazovkami a ísť von. Tentoraz nedostali Lucka s Gabrielom od rodičov žiadnu dôležitú úlohu, lebo tí mali trochu iné starosti. Gabrielovi rodičia išli na návštevu k Luciiným, lebo Lucka mala doma novú sestričku Soňu a tak ju prišli privítať.

Lucka s Gabom stále márne čakali na sneh a stále čakali aj na Vianoce. Dnes si povedali, že sa nepôjdu pozrieť k stromčeku, len by ich to dráždilo. Veď Štedrý deň je ešte v nedohľadne. Alebo nie?

„Asi tak o dva týždne budú Vianoce,“ spočítala Lucka.

„Veď práve. To je ešte ďaleko,“ povedal na to Gabo.

„Moja mama hovorí, že ani sa nenazdáš a už to bude.“

„To sa jej hovorí. Mne sa zdá, že Vianoce by tu už aj mohli byť,“ nedal sa Gabo a pokračoval v snívaní: „a keby sa potom dal zastaviť čas, to by bolo! Vieš, presne ako v tej pesničke o tom, že každý deň budú Vianoce.“

„Viem, tú pesničku mám rada. Ale neviem, či vlastne viem, o čom sa tam spieva,“ skonštatovala Lucka.

„Ja by som tak veľmi chcel, aby bol na Vianoce všade sneh. Aby sme si mohli postaviť poriadneho snehuliaka, ktorý by vydržal viac ako deň. Ako keď sme boli malí.“

„Keď sme boli malí? Myslíš pred dvomi rokmi? Ani vtedy nebol sneh,“ smutne poznamenala Lucka.

Ani nevedeli ako, ocitli sa pri kostole. Išli si na chvíľu sadnúť do predsienky a pomodliť sa a znova, ako už mnohokrát, sa im zdalo, že v kostole plynie čas predsalen akosi pomalšie.

Pokojné ticho prerušil zvuk štrngotajúcich kľúčov. Gabo s Luckou vykukli z dverí, ale nikoho nezbadali. Vyšli teda von a uvideli pána v montérkach, ako zamyká ťažké dvere od chórusu. Na zemi mal položenú čiernu tašku s náradím a rebrík. Zamkol, zobral rebrík a tašku, otočil sa a takmer všetko od ľaku zase pustil na zem.

„Fuj, decká! Tak som sa vás zľakol. To sa nerobí, takto vystrašiť starého Hodinára,“ hrešil ich Hodinár.

„Prepáčte, nechceli sme,“ ospravedlnil sa Gabo.

„Vy ste hodinár?“ spýtala sa Lucka.

„To vieš, že som. Už roky rokúce sa starám o hodiny na našom kostole.“

„To vy robíte, že tu ide čas tak pomaly? A viete ho aj trošku popohnať?“ skúšal Gabo.

„Už by si chcel, aby boli Vianoce, čo? A potom, na Vianoce, by si chcel, aby sa čas spomalil alebo rovno zastavil, nemám pravdu? Niekedy sa zdá, že čas ide strašne rýchlo, napríklad, keď máte ráno vstávať do školy,ale vy si chcete ešte pospinkať vo vyhriatej posteli, čo? A niekedy ide véľmi pomaly, napríklad, keď v pondelok sedíte v škole a čakáte, kedy zazvoní na prestávku, však? Všetci by sme chceli, aby sa na Vianoce zastavil čas. Aby pekné chvíle trvali stále a tie zlé, aby boli rýchlo preč. V tomto sú všetci ľudia rovnakí,“ vysvetľoval Hodinár. Žmurkol na deti a pobral sa preč.

„Ja si nemyslím, že vie zastaviť čas. Možno hodiny áno, ale úplne celý čas nie. Škoda,“ posmutnel Gabo.

„To nevieš, Veď nepovedal, že nie. Ak to niekto vie, tak určite hodinár,“ nestrácala nádej Lucka.

Úloha: Zisti, kde sa v kostole nachádza tzv. večné svetlo.

Pomôcka: Večné svetlo je svetielko, ktoré v kostole svieti stále – aj vtedy, keď nie je sv. omša – a symbolizuje neustálu prítomnosť Pána Boha

Odpoveď napíš na adresu sutaz@farakuty.sk alebo do správy na facebooku.