Čo tým chcel Hádankár povedať? Prečo dal deťom takú lúštenku? Napísal, že odpoveď ich priblíži k odhaleniu pravého významu Vianoc. Tak ako to teda je?

Pani učiteľka si myslela, že Vianoce sú o oddychu. Spisovateľ by mal najkrajšie Vianoce, keby bol taký úspešný, že by napísal knihu, ktorú všetci čítajú a všetkým sa páči. Rovnako aj Spevák túžil po úspechu a popularite. Novinár slávil Vianoce preto, lebo ich slávil aj okolitý svet a ani sa nezamýšľal prečo vlastne. Rybár chcel predať čo najviac kaprov a nebol by na Vianoce schopný zjesť inú rybu ako kapra. Džonyplayer321 sa tešil na Vianoce kvôli darčekom, lebo si bol istý, že si pod stromčekom nájde stavebnicu a bude o nej môcť natočiť video. Ujo v kožuchu a baranici si nevedel predstaviť Vianoce bez zvykov a tradícií, ktoré sú však skôr poverou než vierou a nemajú veľa spoločného s narodením Ježiška. Kamarátka Luckinej mamy potrebovala na Vianoce napiecť veľa druhov koláčov. Podľa Cestovateľa sú Vianoce sviatkom rodiny. A pre Tomáša, človeka bez domova, sú Vianoce vždy, keď mu dá niekto aspoň kúsok chleba. Ešte sme nespomenuli aj, že niektorí ľudia by boli nervózni, keby nemali na Vianoce uprataný celý dom. Niekto zas potrebuje k Vianociam sneh a ak ho niet, zostane sklamaný…

Markova mama povedala, že Vianoce nie sú o splnených podmienkach, ale o niečom inom. Niektorí ľudia ich dokonca ani nestrávia v kruhu rodiny a ani nedostanú darček. Niektorí potrebujú toho na Vianoce strašne veľa a niektorí nemajú vôbec nič. Lenže stačí aj to nič, lebo všetko nám dáva Pán Boh. Postačí len to, ak budeme mať otvorené srdce pre Neho a pre ľudí. Veď Pán Boh nám dal na Vianoce naozaj všetko – dal nám samého seba, aby nás spasil. V Betleheme – dome chleba – sa rodí Ježiško, živý chlieb, a práve to si na Vianoce tak slávnostne pripomíname. Gabo s Luckou si pospomínali koho všetkého za posledné týždne postretali a čo všetko sa dozvedeli. Tohtoročný advent bol pre nich skutočne nezvyčajný čas a vyzerá, že sa vďaka nemu pekne pripravili na Vianoce.

„Počuj, Gabo, čo keby sme už nechodili okolo horúcej kaše a normálne zazvonili u pána Divného? Nech je aký chce, mne sa nepáči, že by mal byť na Vianoce sám,“ navrhla svojmu kamarátovi Lucka.

„Ja som myslel na to isté. Povedal som o tom doma a našim sa to najprv veľmi nepáčilo, ale myslím, že som ich presvedčil. Dokonca povedali, že by išli aj oni.“

„Tak dohodnuté, pôjdeme mu zakoledovať. Maminkina kamoška nám doniesla hrozne veľa koláčov, tak mu časť môžeme darovať,“ plánovala Lucka.

„To je super nápad. A ja mu odložím trochu lososa so zemiakmi,“ pridal sa Gabo.

„Ale čo ak nás vyhodí alebo nám vôbec neotvorí?“ zaváhala na chvíľu Lucka.

„No a čo? Tak pôjdeme domov,“ rozhodol Gabo.

„Alebo pôjdeme zakoledovať Alimu do ubytovne,“ zmyslela si na ich nedávneho známeho Lucka.

„Lucka, to je meganápad! A nemali by sme zabudnúť ani na Tomáša,“ pripomenul Gabriel.

„No, máme čo robiť,“ tešila sa Lucka.

A tak sa na Štedrý deň vybrali Lucka a Gabo a s nimi aj ich rodiny zakoledovať pánovi Divnému. Závesy boli stále zatiahnuté, ale cez jedno okno presvitalo trochu svetla. Gabo s Luckou išli ako praví odvážlivci popredu a keď prišli ku dverám, našli pri nich zvonček, na ktorom bolo napísané meno. Nebolo tam však napísané pán Divný, ale Karol Nový.

„Takže pán Divný sa volá Karol Nový. Jedna záhada vyriešená. Tak zazvoň už Gabo,“ núkala Lucka kamaráta.

Gabo chvíľu otáľal, ale napokon posmelený Luckou dvihol ruku k zvončeku a stlačil ho. Začuli zvuk zvončeka. Už nebolo cesty späť. Pre istotu trochu cúvli, ak by sa im zdal útek ako dobrý nápad. Nič sa však hodnú chvíľu nedialo. Lucka s Gabom sa teda trochu priblížili ku dverám a skúšali načúvať, či nezačujú nejaký pohyb. A veru začuli. Pomalý pravidelný šuchot. Netrpezlivo sa na seba pozreli a radšej sa chytili za ruky, zistili, že im to dodáva odvahu. Keď sa zvuk zosilňoval, znova cúvli a otočili sa, aby sa uistili, že ich rodiny im kryjú chrbát.

Štrngot kľúčov, dvojité cvaknutie ako jasný zvuk odomknutia a pomalé otváranie vŕzgajúcich dverí. Lucka s Gabom mali hlavy nasmerované dohora, tam však nikoho nezbadali. Museli skloniť hlavy. Za otvorenými dverami uvideli starého muža sediaceho na vozíčku. Mal dlhé šedivé vlasy a neoholenú bradu. Na tvári sa mu zračil unavený a zároveň prekvapený výraz.

Deti sa rýchlo zbadali a začali spievať koledu Nesiem vám noviny. Keď skončili, zaželali mu požehnané Vianoce a vystrčili ruky s koláčmi a odloženou porciou večere.

Pán Divný sa doširoka usmial a rukou im ukázal nech idú dovnútra. Tým istým spôsobom zavolal aj ostatných. Posmelený úsmevom pána Divného – teda pardón, pána Nového – sa všetci nahrnuli dovnútra. Naskytol sa im pohľad na skromnú obývačku bez vianočného stromčeka. Pán Nový vypol rádio, ktoré mal dovtedy zapnuté, a chcel niečo povedať. Išlo mu to však veľmi ťažko, musel sa veľmi namáhať, no napokon povedal dve slová: vitajte a ďakujem. Všetci pochopili, že pán Nový má problémy s rozprávaním a možno to nejako súvisí s tým, že je na vozíku. Začali teda spievať koledy. Pán Nový si rukou zavolal k sebe Gabriela a Lucku a tľapol si na kolená. Obidvaja sa na neho posadili a on im každému daroval malý balíček. Pomaličky horko-ťažko im povedal, že im niečo vyrezal a že si to môžu doma zavesiť na stromček. Nedočkavé deti si rýchlo otvorili balíček a z papiera vyliezol malý guľatý drevený betlehem. Pobudli u pána Nového ešte dlhý čas a keď sa s ním napokon lúčili, sľúbili mu pravidelné návštevy. Luckina mama sa ponúkla, že ho ostrihá a oholí a tatkovia sa dohodli, že mu opravia dvere a prinesú stromček.

V tento Štedrý večer sa v jednej dedinke na jednej ulici obyvateľom minimálne troch domov zaspávalo viac ako dobre. Lucka s Gabom si ešte tesne pred zaspaním stihli spomenúť na Hádankára. Ktovie kde je a čo práve robí? Možno ste ho aj vy niekde stretli a nevšimli ste si ho. Možno ste stretli aj Gabriela a Luciu. A možno ich vidíte, keď sa pozriete do zrkadla.

Dnes sa naši dvaja hrdinovia naučili veľa vecí. Nielen to, o čom sú Vianoce, ale aj to, že najväčším darom, aký môžeme druhým dať, sme my sami a náš čas.

Ďakujeme všetkým za účasť na adventnej aktivite! Dnes je to už bez úlohy. Azda len jedna vec. Skúste tieto Vianoce potešiť niekoho, o kom viete, že je sám. A keď o nikom neviete, možno ste len málo všímaví a skúste o niekom takom porozmýšľať. Pozorujte, pýtajte sa a uvidíte 🙂 A nech nám to vydrží aj po celý ďalší rok.

Želáme vám požehnané Vianoce a radosť z narodeného Ježiška!