Posledný deň pred prázdninami. Konečne! Vyučovanie v škole bolo krátke a vlastne to už nebolo ani vyučovanie. Je vám určite jasné, kam smerovali kroky Lucky a Gaba hneď, ako ich pustili zo školy. Cieľ bol jednoznačný. Vlastne boli dva. Najprv sa ísť pozrieť za bezdomovcom Tomášom ku starej zastávke a potom stromček. Keď naši dvaja hrdinovia dorazili k Tomášovmu pelechu, zistili, že tam nie je. Ale nebol tam ani chlieb a to bolo dôležité.

„Takže ten chlieb našiel! Nezostal hladný! A to vďaka nám! Vďaka nám má Vianoce!“ tešila sa Lucka.

Včera kúpila chlieb Lucka za svoje našporené drobné a dnes sa zase Gabo rozhodol, že sa s Tomášom podelí o svoju desiatu. Veď v škole boli len krátko a na obed pôjde k starým rodičom. Položil teda svoje dva obložené chlebíky a jabĺčko do kríkov.

Dobrý skutok bol vykonaný a tak sa mohli Gabo s Luckou odobrať ku stromčeku. Gabo sa chváli, že sa už takmer naučil naspamäť anjelov latinský nápis a chcel, aby ho Lucka skúšala.

„Gloria in excel in Deo et in mera prax autobus vôňa ….,“ skúšal Gabo.

„Zle. Je to Gloria in excelsis Deo et in terra pax hominibus bonae voluntatis,“ prečítala pomaly Lucka z Gabovho papierika.

„No čo, je to ťažké,“ bránil sa Gabo. Zobral si od Lucky späť svoj papierik a strčil si ho do vrecka. O chvíľku ho už uvidia na stromčeku. Ako sa tak blížili ku stromčeku, zrazu Lucka chytila Gaba za ruku a pošepla mu: „Pozri, tam vzadu za stromčekom je nejaký muž v klobúku a vyzerá, že tam niečo hľadá, vidíš ho?“

„Kde? Nevidím,“ išiel si oči vyočiť Gabo a aj tak nič nevidel. Takmer ako Ochrankár.

„Veď hentam! To je určite Hádankár. Poďme rýchlo za ním!“ súrila ho Lucka.

Deti zrýchlili krok a keď sa im zdalo, že cesta ubieha príliš pomaly, začali napokon utekať. Keď dobehli k stromčeku, celý ho obehli, ale žiaden muž v klobúku tam už nebol.

„To sa ti určite len zdalo, nikto tu nie je,“ dumal Gabo.

„Nezdalo, viem, čo som videla. Videla som ho tak ako vidím teraz teba, naozaj,“ vravela Lucka.

„No dobre, dobre, verím ti. Ale ak tu aj bol, už tu nie je. Máme smolu,“ zhodnotil Gabo situáciu.

„Ale niečo tu hľadal, čo to mohlo byť?“

Lucka sa začala lepšie obzerať po mieste, kde asi stál Hádankár. Dala na jeho radu a pozorovala. Ba dá sa povedať, že skúmala. Prehrábavala sa medzi halúzkami a vôbec jej nevadilo, že sa popichá ihličím. Gabo jej začal pomáhať a tomu sa dokonca prilepila živica na rukavice. Nuž ale, keď sa chcete niečoho dopátrať, niečo vás to bude stáť. A našim kamarátom sa hľadanie vyplatilo.

Lucka to našla ako prvá. Kdesi pod stromčekom na zemi medzi suchým ihličím a zvyškom snehu. „Híí, pozri, tu niečo je,“ zvolala.

Našli toto:

Obálku a na nej narýchlo napísané svoje mená. Mali šťastie, do zajtra by sa určite rozmočila.

„Zrejme tá obálka bude patriť nám, čo myslíš?“ hádal Gabo.

„No okrem nás tu nie je žiaden Gabriel a žiadna Lucia. Takže to musí patriť nám. Otvoríme to?“

„Samozrejme, otvor to,“ Gabo bol celý nedočkavý.

Lucka rýchlo otvorila obálku a vnútri našla papierik. Na ňom bola napísaná otázka.

„Tak vidíš, mala som pravdu. Bol tu Hádankár a nechal nám tu lúštenku.“

„Dobre, no tak to prečítaj. Rýchlo,“ súril ju Gabo.

Lucka začala čítať: „Ako sa inak povie „dom chleba“? Odpoveď vám pomôže odhaliť pravý význam Vianoc.“

A pod otázkou boli čiarky na doplnenie:

 

 

B_ _ _ _ _ _ m. Deti sa na seba nechápavo pozreli.

„Čo? Dom chleba? Veď to môže byť jedine pekáreň,“ bol si istý Gabo.

„Lenže to tam nevychádza, pozri, na začiatku je B a na konci je M.“

„Tak to bude asi nejaký názov pekárne alebo obchodu. Niečo ako Kaufland alebo tak,“skúšal ďalej Gabo.

„To si nemyslím. Prečo by nám dával takú lúštenku? Za tým bude niečo viac,“ rozmýšľala Lucka.

Gabo uznal, že odpoveď asi nebude názov obchodu a navrhol nech sa poprechádzajú okolo stromčeka, že sa im bude lepšie premýšľať. Zistili, že vpredu pribudla lavička, tak si na ňu sadli. Naskytol sa im pohľad na čosi, čo tiež doteraz pri stromčeku nebolo. Drevený provizórny plot a za ním veľké drevené postavy Jozefa, Márie, Ježiška (ten jediný bol malinký, ako sa na bábo patrí), kravy, oslíka, ovečky a dokonca aj dvoch pastierov.

„Aha, aký pekný betlehem,“ zvolala Lucka.

„Hej, je pekný, ale teraz sa musíme sústrediť na lúštenku. Betlehem si môžeš obzrieť potom,“ schladil ju Gabo.

„No dobre, dobre, ukáž to sem. Dom chleba na písmeno B a končí to na M. Čo by to mohlo byť?“

Tak čo deti, už ste na to prišli? Lucke a Gabovi to trvalo len kratučkú chvíľu, keď si uvedomili, že odpoveď majú rovno pred nosom.

Najprv si v hlave spočítali, či sedí počet písmen a potom už to bolo jasné.

„Betlehem!“ zvolali naraz.

„Takže Betlehem je dom chleba. Miesto, kde sa narodil Ježiško, sa povie inak aj dom chleba,“ rozmýšľala Lucka.

 

 

Dnes vás čaká už záverečná úloha. Napíšte nám, čo po slovensky znamená veta, ktorú držal na transparente anjel na stromčeku: „Gloria in excelsis Deo et in terra pax hominibus bonae voluntatis“. (Nápoveda: vráť sa k Evanjeliu podľa Lukáša)

Odpoveď nám pošlite do zajtra, t. j. 23.12., do 17:00! K odpovedi napíšte aj svoju adresu! Naša emailová adresa je sutaz@farakuty.sk. Tešíme sa na vaše odpovede!

Zajtra čakajte posledný príbeh.