HERODES

…múdrosť je uložená vo svätých knihách.

To, čo sa stalo potom, sa mi dosť ťažko rozpráva, lebo viem, že môj príbeh budú čítať aj deti. Ale nakoniec som sa rozhodol, že vám pravdivo vylíčim aj túto časť, aby ste sa poučili a zaumienili si, že sa chcete chrániť hriechu od samého počiatku, aby vás celkom neopantal ako človeka z tohoto príbehu, ktorý si myslel, že je kráľom a pritom bol biedny a poľutovaniahodný chudák.

„Som Herodes Veľký,“ ozval sa zrazu hlas od trónu. Myslel som si, že kráľ dá hneď zavolať radcov a bude overovať pravdivosť slov mudrcov. Áno, urobil to, ale  nie hneď. Netušili sme /možno ovečka áno/, čo bude nasledovať.

„Mám v tejto pevnosti stotinu vojakov, ale Jeruzalem číta tisíc ozbrojencov, ktorí slúžia mne, svojmu kráľovi. Augustus, rímsky cisár, nech je uctený, zveril mi moc nad Júdskom a Makabejských, ktorí znova chceli povstať, som dal všetkých popraviť. Mám priazeň Ríma i svojho ľudu, veľkňaza i sekty farizejov a najmä saducejov. Vystaval som túto pevnosť Antónia a najväčšie prímorské mesto Cézareu. V púšti som vystaval Massadu a za Jordánom Machaerus, pri Jordáne Kypros a na severe Sebastos. Štyridsaťšesť rokov pod mojim vedením znova povstal z ruín svätý chrám jeruzalemský. Som najväčším kráľom akého dnes pozná svet a svoju moc nedám nikomu. Kvôli nej som prelial krv otca a niektorých so svojich desiatich žien,“ pokračovala siahodlhá, hrozná a zároveň pravdivá kráľova reč. Ak by som sa nemusel kontrolovať, aby som nebol nápadný, aj s mojimi spoločníkmi, asi by som si zapchal uši pred touto zvrátenou chválorečou.

Čo všetko ešte tento vládca vymenoval, aby vyzdvihol svoje zásluhy a veľkosť, si radšej ani nepamätám. Nechcem pamätať. Rozmýšľal som len, kam až môže zájsť človek vo svojich slovách a skutkoch, keď zatúži po moci. Aj on bol kedysi malým chlapcom a aj jeho mali rodičia radi. Možno nie. Vtedy som to ešte nevedel. Ale kedy sa prvýkrát objaví v človeku pokušenie mať veci len pre seba a s nikým sa nepodeliť? Kedy sa prvýkrát objaví pokušenie, že pre to, aby som mohol mať všetko, musím robiť zlé veci? Najskôr označiť druhých za zlých, potom klamať a nakoniec, keď má moc, odstrániť ich z cesty, aby mu neprekážali. A tento kráľ, tento Herodes, ešte sa tým všetkým aj chváli. Keby sa kontroloval aspoň pred týmito múdrymi pútnikmi. Keď človek hreší, nakoniec ohlúpne a potom sa tým všetkým ešte aj chváli.

V ten deň som si zaumienil, že ak už budem o sebe druhým ľuďom niečo chcieť dokázať, budem to vždy robiť radšej viac skutkami ako mnohými slovami. Herodes ma svojim správaním o tom presvedčil.

Aj ty sa niekedy rád pochváliš, keď sa ti niečo podarí? Skús si dnes všimnúť niekoho iného, aký je dobrý. A nezabudni aspoň raz pochváliť jeho, a nie seba.

Vystrihni a nalep Herodesa, ale správny smerom, nezabudni!