Baltazár

…veci na tomto svete nás vždy potešia iba na chvíľu. Na Vianoce prišiel Pán Ježiš–Boh sám na túto zem a o tom majú byť vianočné sviatky

Sluha nám prikázal presunúť sa do audienčnej sály. Pohli sme sa spolu so sprievodom. „Myslím, že služobníctvo pevnosti nás zaradilo k sprievodu mudrcov,“ povedal som polohlasne ovečke, kým sme prechádzali chodbou. „Áno, tak to bolo pripravené. Teraz bude, Adam, najdôležitejšie príliš sa nezverejňovať. Mudrci sú na našej strane, ale ostatní? Neviem,“ povedala. Je celkom fajn vedieť, že ani Hviezdička nevie úplne všetko, rozmýšľal som v duchu. Aspoň ma vie lepšie pochopiť s mojimi úletmi. „Adam, už to nechaj. Pán Boh vie o tebe všetko a predsa ťa vie pochopiť aj s tvojim úletmi. Pamätaj na to, čo ti povedal Melichar. Vieš, čo je tvoja úloha. A tá vyžaduje, aby si veľa mlčal a menej rozprával. Len tak sa môžeš stať múdrym.“ Mala pravdu, vedel som to. Ako vždy.

Audienčná sála bola dosť veľká a naozaj kráľovsky vyzdobená. Kým ostatné miestnosti a aj celá pevnosť pôsobili skôr vojensky, tu bolo zrazu všetko krásne vyzdobené. Všimol som si, že aj mudrcov to prekvapilo. V polkruhovej apside, ktorá uzatvárala sálu, sedela postava. Bol to muž mohutnej postavy, ale zdalo sa akoby bol chorý. Vyjadril by som to asi tak, že v jeho očiach chýbal lesk. Snažil sa vyzerať kráľovsky, ale niečo, neviem celkom čo, ten dojem kazilo. Trón, purpurový koberec aj všetko okolo bolo kráľovské. Iba ten, ktorý sedel na tróne bol skôr nekráľ ako kráľ. Gašpar, Melichar a Baltazár dôstojným krokom pristupovali k trónu. Uklonili sa, dosť hlboko, ale nekľakli si, ako to predpisoval kráľovský protokol. Jemný úklon adresovali aj členom kráľovho dvora.

„Som Baltazár, moje meno znamená: Boh ochraňuj kráľa. Moji priatelia sú: Gašpar – Strážca pokladu a Melichar – kráľ svetla. Prichádzame z východu a hľadáme najväčšieho kráľa,“ predstavil sa mudrc tmavej pleti. „Tak to ste na správnej adrese,“ zareagoval muž na tróne a nevyzeral pri tom príliš dôstojne, lebo sa hneď za tým rozrehotal na celú sálu. Dvorania sa zo slušnosti zasmiali tiež. „A dokonca mi jeden z vás nesie poklad. Tak to buďte vítaní!“ povedal, ale na konci vety už jeho tvár dostávala prísny výraz. „Odkiaľ mám vedieť, že hovoríte pravdu?!“ Baltazára jeho prísna tvár nijako nezmiatla. Herodesa, lebo on to bol, predchádzala jeho povesť. Volali ho aj líška. A to znamenalo: Nikdy never tomu, čo hovorí a ako sa tvári.

„Veľký kráľu, sme v tvojej moci a je len na tebe, ako s nami naložíš. Ale to, čo hovoríme, je pravda. Celý svoj život sme zasvätili skúmaniu oblohy a starých písem. A bolo nám vo videní oznámené, že hviezda, ktorá sa pred nedávnom objavila na východe odkazuje na narodenie najväčšieho kráľa, ktorý má panovať celému svetu. Mnoho dní sme na cestách, ale vieme aj to, že sme veľmi blízko cieľa. A sme odhodlaní svoj úkol dokončiť.“ Kráľ prudko vstal, prechádzal pohľadom po troch mužoch. „Ak je to tak, dám zvolať všetkých múdrych mužov môjho dvora, nech potvrdia alebo vyvrátia vaše slová. Ja sa v tých veciach nevyznám. Na to mám radcov,“ oznámil Herodes. „Vznešený kráľ. Dovoľ mi ešte jednu otázku. Ako to, že tvoji radcovia ťa o tomto všetkom neupovedomili? Knihy, z ktorých sme vyčítali predpoveď a videnie nám ju potvrdilo, tieto knihy sa k nám dostali z Izraela. Presnejšie povedané z Júdska. Tvoji mudrci a radcovia i kňazi predsa musia tieto knihy poznať,“ spýtal sa priamo a odvážne Baltazár. Znelo to trocha ako výčitka. Herodes, aj keď bol kráľom –nekráľom, predsa v tej chvíli povedal jednu múdru vetu: „Vlastniť múdrosť uloženú vo svätých zvitkoch je jedna vec, druhá je vec, či sú tie zvitky obchytané rukami tých, ktorí ich vlastnia,“ povedal a nachvíľu sa zasa zamyslel: “Gamaliel! Zvolaj zákonníkov a radcov. Ideme si skontrolovať, či sú naše zvitky obchytané rukami našich znalcov zákona a hlavne,“ v očiach sa mu zablyslo, „ako je to s tým najväčším kráľom.“

Predpokladám, že aj ty vlastníš doma Zvitky. Myslím tým Sväté písmo. Bibliu máš uloženú v poličke a ktovie, kedy si ju naposledy držal v rukách. Poznámka, ktorú povedal kráľ Herodes je tak troška adresovaná aj tebe. Jedna je vec, že máme múdrosť uloženú vo svätých knihách, druhá, či sú tie knihy obchytané rukami tých, ktorí tie knihy vlastnia. Ako je to s tebou? Poznáš Bibliu? Kto nepozná Bibliu, nepozná Pána Ježiša. Zoberte si dnes spoločne Sväté Písmo a niečo si prečítajte. Mysli na to, že to je Božie Slovo. Treba ho mať v úcte a nenarábať s ním ako s obyčajnou knihou.

Vystrihni a nalep Baltazára.