ANNÁŠ

Ak totiž naozaj prichádzajú ako Jeho poslovia, nebudeme ich môcť rozvrátiť, lebo sú pod jeho zvláštnou ochranou.

V sieni nastal šum a Herodes začal potichu premýšľať: „ak je pravda, čo títo smiešni mudrlanti hovoria, a naozaj sú na stope najväčšiemu kráľovi na svete, ktorý sa má teraz narodiť, musím s tým niečo urobiť. Nedovolím, aby žil kráľ väčší ako ja! Ak ho títo traja nájdu a zavedú ma k nemu, môžem ho odstrániť z cesty a bude vybavené. Malé dieťa predsa nemá oproti mne žiadnu šancu. Veď sa nemá ako brániť!“ Pri pomyslení na to, aký dobrý plán vymyslel, sa nahlas zasmial, na čo sa celá sieň strhla a šum rýchlo ustal. Verný svojej prezývke sa Herodes začal Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi líškať. „Dobre teda,“ začal Herodes, „páni mudrlanti, teda pardon, mudrci, ktorí prichádzate zďaleka. Som veľmi rád, že ste sa zastavili u mňa s takou výnimočnou správou. Zaujíma ma tento kráľ, najväčší na svete. Takému kráľovi sa predsa treba pokloniť. Dnes si spokojne môžete v mojom paláci oddýchnuť, dám vám prichystať bohatú večeru a po nej vás moji sluhovia odprevadia do vašich komnát, kde sa doružova vyspíte. Zajtra ráno môžete vyraziť na cestu za najväčším kráľom. Keď ho nájdete, prídite mi oznámiť, kde sa nachádza, aby som sa mu mohol prísť pokloniť. Štedro vás, samozrejme, odmením.“ Gašpar, Melichar a Baltazár sa rýchlo poradili – mňa sa, samozrejme, na názor nepýtali – a povedali Herodesovi, že sú vďační za jeho pohostinnosť, ale radšej by vyrazili na cestu hneď.

Veruže mi odľahlo, že máme rovnaký názor, lebo toto bolo presne to, po čom som v tej chvíli najviac túžil – čo najrýchlejšie odtiaľto zmiznúť. S Hviezdičkou a Ábelom sme sa naďalej tvárili, že sme od začiatku ich cesty súčasťou výpravy troch východných mudrcov a odišli sme spolu s nimi z paláca. Ani sme sa s nimi nestihli poriadne rozlúčiť, keď ma pri východe zaujala jedna postava s akýmisi farebnými sklíčkami na hrudi. V tieni opretý o stĺp stál pomerne vysoký muž a tváril sa veľmi dôležito. A hlavne sa tváril, že nám chce niečo povedať, z čoho som nebol dvakrát šťastný. Nemal som záujem o ďalší problém. Ešte som nepredýchal ten predošlý. Ábel stále nemal slov a bol celý bledý a Hviezdička sa tvárila, že sa jej to tu netýka a nestrácala chuť do jedla.

„Chlapče, čo to máš na sebe napísané a vôbec, v akom je to jazyku?“ spýtal sa ma pohŕdavo. Jasné, veď oni to tu nevedia prečítať! Teda okrem Hviezdičky, tá pravdepodobne rozumie aj nápisom na tričkách napísaných cudzími písmenami. Ďalší raz v ten deň mi odľahlo. „Prepáčte, pane, ale to by ste asi nepochopili,“ odvetil som povzbudený zistením, že to nevie prečítať. „Čože?? Čo si to dovoľuješ takto sa so mnou rozprávať, akože by som to nepochopil?? Ty nevieš, kto ja som?? Som veľkňaz Annáš! Mám tu veľký vplyv a ak si nebudeš dávať pozor na jazyk, môžeš sa aj s tvojim divným kamarátom a hlúpou ovcou dostať do veľkých problémov! Vôbec sa mi toto vaše zoskupenie nepáči. A kde vlastne máte rodičov? Há?“ obul sa do nás Annáš. Znova sa mi začal strach rozlievať do žíl. „Ppprepáčte, pán Annáš, myslel som tým len to, že nepochádzam z vašej krajiny a pravdepodobne by dlhšie trvalo, keby som vám mal vysvetliť, čo znamenajú slová na mojom tričku, a my sa práve príšerne ponáhľame, nechceme sa v noci potulovať po meste,“ vypadlo zo mňa. Schytil som Ábela a Hviezdičku a pustil som sa na útek. Započul som, ako za nami Annáš kričí: Na tvojom trič.. čom?? Nerob si zo mňa žarty, ty chuligán jeden! Banda nepodarená! Veď počkajte, ja si vás dokážem nájsť, keď sa mi bude chcieť!“

Už mám na dnes dosť takýchto príhod. Najbližšie dve hodiny nechcem vidieť žiadnych dôležitých a vplyvných ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú čosi viac. „Nuž Adam, tento človek ťa nepochopil a ani si na teba nechcel zvyknúť. Už by sme mohli aj z tohto mesta odísť, čo poviete chlapci?“ ozvala sa Hviezdička a ja už som viac súhlasiť nemohol.

Annáš si podobne ako Herodes myslel, že je múdrejší, lepší ako ostatní a že má vo všetkom pravdu. Pomyslel si si to o sebe niekedy aj ty? Spomeň si, kedy si sa dostal do situácie, že si sa s niekým pohádal a nechcel si ani za svet ustúpiť a vypočuť si pohľad toho druhého. Choď za tým človekom a ospravedlň sa, hoci to už bolo dávno. Niekedy je dobré ustúpiť, aj keď sme presvedčení o tom, že máme pravdu. Nalep správnym smerom Annáša.