DEBORA

Niekedy je dobré ustúpiť, aj keď sme presvedčení o tom, že máme pravdu.

Najprv sme všetci traja utekali, potom sme zmiernili tempo na rýchlu chôdzu, až to napokon Ábel nevydržal: „Počujte, ja už nevládzem. Aj normálne mám problém s chôdzou a keď nechcete, aby som tu odkväcol, mohli by sme spomaliť. Alebo rovno si dať prestávku. Veď sme prešli riadny kus cesty a Jeruzalem už za nami takmer ani nevidno. Už nás nedobehnú. Prosím.“ „Samozrejme, Ábel, prepáč, že sme na teba nemysleli. Oddýchneme si troška,“ odpovedala Hviezdička. Vďačný môjmu novému kamarátovi som si sadol vedľa prašnej cesty a snažil som sa očistiť si tenisky od piesku. Možno by som niekomu kompetentnému mohol povedať o výhodách asfaltu, rozmýšľal som. „Adam, všetko má svoj čas,“ ozvala sa Hviezdička, „teraz máme iné problémy ako je piesok v topánkach. Ja rozmýšľam nad niečím úplne iným…“ „Isteže, ale vieš, koľko nepríjemností by ste si ušetrili, keby ste mali cesty pekne vyasfaltované ako my?“ skočil som jej do reči. Ovce predsa nevedia, aké to je vysýpať si piesok z tenisiek, takže v tomto ma Hviezdička určite nepochopí. „Adam, nefantazíruj,“ zahriakla ma Hviezdička prísnejšie než by som chcel. Začínal som byť celkom otrávený. Nielen kvôli starovekým cestám, ale bol som už aj dosť hladný. A vtierala sa mi do hlavy obava, ako sa ja vlastne vrátim domov. Čo ak to bude odo mňa vyžadovať splnenie nejakej ťažkej úlohy, ktorú nezvládnem? Stačilo málo a Herodes ma mohol hodiť levom. Je vôbec možné sa odtiaľto vrátiť? A navyše, uvedomil som si, že mi chýbajú rodičia, aj moji súrodenci. Možno už u nás boli Vianoce a ja som to zmeškal. Možno si moja rodina ani nevšimla, že tam nie som s nimi. Možno si to všimli a nevadí im to. Možno…

„Pozrite, tam pod palmou, vidíte? Nesedí tam niekto?“ vytrhol ma z mojich trpkých úvah Ábel. „Máš pravdu, poďme sa tam pozrieť, možno ten niekto potrebuje našu pomoc,“ navrhla Hviezdička. S pomyslením, že ja som ten, kto tu potrebuje pomoc, som neochotne vstal a pomaly sa šuchtal za Hviezdičkou a Ábelom smerom k palme. „Pokoj a dobro, Debora,“ pozdravila Hviezdička, keď sme prišli k nenápadnej žene, ktorá si čítala zo zvitkov. Vyzerala spokojne a vôbec nie tak, že by potrebovala našu pomoc. Nevyzerala ani, že by ona mohla pomôcť mne. Teda nám. „Pokoj a dobro, Hviezdička a Ábel. A Adam, vitaj v našom storočí,“ pozdravila Debora. Odzdravil som, ale nemal som chuť na rozhovor a dával som to najavo pohľadom upretým na svoje tenisky. Dokonca ma z pochmúrnych myšlienok nevyrušilo ani to, že ma pozná. Deboru moja skleslosť neodradila a povedala smerom ku mne: „Adam, takýto postoj ti nesvedčí, vzpriam sa a zodvihni hlavu! Nasleduj hviezdičku a nájdeš to, čo hľadáš. Odožeň zlé myšlienky, môžu ťa znechutiť a zbytočne zväčšiť tvoje starosti.“ „Ehm, ďakujem, Debora,“ zo slušnosti som poďakoval, hoci nie všetkému som rozumel. „Ozaj, všimli ste si, že ste už dlho nevideli Máriu ani Jozefa?“ spýtala sa nás a pokračovala, „Ak pôjdete tamtým smerom, je dosť možné, že sa s nimi stretnete. A možno stretnete aj stádo, ktoré hľadáte.“ „Máš pravdu, Debora, zabudli sme myslieť na Máriu a Jozefa. Ďakujeme za upozornenie aj za to, že si nám ukázala, kadiaľ máme ísť. Radšej teda hneď pokračujeme po ceste, ale radi sme ťa stretli. Šalom!“ ukončila naše stretnutie s Deborou Hviezdička.

Pustili sme sa smerom, ktorý nám Debora ukázala a po krátkej chvíli Hviezdička prerušila ticho, ktoré naše putovanie sprevádzalo: „Adam, porozmýšľaj nad tým, čo ti povedala Debora. Dala ti radu od srdca, chcela ti pomôcť a povzbudiť ťa. Vieš, niekedy nájdeš pomoc tam, kde ju nečakáš, musíš mať ale otvorené srdce, aby si si ju všimol.“

Aj tebe sa občas všetko zahalí do čiernej farby a máš pocit, že ty aj všetko naokolo je nanič? Pán Boh nás miluje aj vtedy, keď máme zlú náladu, ale chce, aby sme sa radovali a radosť v Jeho mene aj rozdávali. Tvoja úloha má dnes dve časti, jedna je však dlhodobá. Prvou časťou je povzbudiť niekoho, na kom vidíš, že sa niečím trápi alebo sa mu niečo nedarí. A druhou časťou je vždy, keď budeš nahnevaný, zle naladený, smutný…. nezostávať v tom, ale snažiť sa odohnať zlé myšlienky a nahradiť ich niečím pozitívnym, napríklad uvedomením si, že je veľa vecí, ktoré v živote máš, za ktoré môžeš byť vďačný. Nalep ďalšiu postavičku.