VRABCE
Vzpriam sa a zodvihni hlavu!
Snažil som sa nad tým, čo mi Debora povedala, rozmýšľať. Naozaj. Zdalo sa mi, že toho o mne vedela viac, ako by som čakal a nevedel som, odkiaľ by tie informácie mohla mať, ale keď cestujete v čase a priestore takéto maličkosti vás už neprekvapia. „Debora je prorokyňa a sudkyňa, veľa sa zhovára s Pánom, študuje zvitky a má čisté a otvorené srdce, preto vidí viac ako ostatní,“ odpovedala mi Hviezdička na otázku, ktorú som ani nepoložil. Snažil som sa rozmýšľať, ale hlavou mi bežalo skôr to, že keby Gašpar s Melicharom a Baltazárom neodmietli Herodesovu ponuku na večeru, nemuselo mi teraz tak škvŕkať v bruchu. Viete, kedy som naposledy jedol? Keď sme stretli Ábela, čo bolo podľa názoru môjho brucha už strašidelne dávno. Ešteže si vtedy Ábel schoval do kapsy odrobinky. Tešil som sa na ne a spoliehal som sa na Ábela, že sa čoskoro ozve s návrhom na prestávku spojenú s jedením. Trochu som pri premýšľaní zaostal, dokonca aj za Ábelom a to bolo čo povedať. Bál som sa, aby sme sa neroztratili po ceste. Pridal som do kroku, aby som mojich nových kamarátov rýchlo dobehol. Hviezdička, ktorej som teraz závidel jej tráviaci systém, sa kŕmila trávou pri ceste a Ábel… Ábel stál pod stromom a rozprával sa s vrabcami. Na tom nie je nič zvláštne, všakže. Lenže náš pastierik v zácviku okrem debatovania kŕmil tie vrabce našimi odrobinkami, prosím pekne. Naším jediným jedlom. „Ábel, čo ti švitorí? Veď nemáme, čo jesť!“ oboril som sa na neho. Vrabce zrazu prestali poletovať, zostali visieť vo vzduchu a upreli svoje očká priamo na mňa. Žeby som použil nesprávny výraz? „Eehm, prepáčte, vážené vrabce, ja len, že máme pred sebou ešte dlhú cestu a nemáme už nič pod zub. A vy, predpokladám, si ľahšie nájdete potravu ako my. Určite máte v hniezdach aj zásoby, nie ako my,“ snažil som sa ospravedlniť. To som asi riadne zabaranil… (Ach nie, už zase. Prepáč, Hviezdička.) Vrabec, ktorý vyzeral zo všetkých najväčší a najstarší, priletel bižšie ku mne a zaštebotal: „Netráp sa, Adam, my nie sme urážlivé vtáky. A tiež nie sme lakomí a mamonárski, nezhromažďujeme si poklady. Nejde o to, koľko máš vecí alebo jedla, ale koľko dobra máš v srdci. Dobrý Boh sa o nás každý deň stará. Prečo si myslíš, že sa nepostará aj o vás? Nepochybuj, ale ver.“ Zdalo sa mi, že na mňa žmurkol, keď dokončil, ale to už som možno od hladu zle videl. Ani si nie som istý, či viem, čo znamená slovo mamonársky, ale pochopil som, čo Zahanbil som sa a pridal som sa k Ábelovi a spolu sme rozdávali naše odrobinky vrabčekom. Keď som videl, akí sú bezstarostní a ako sa tešia z našich odrobiniek, začala sa vo mne prebúdzať dobrá nálada. Dokonca som aj zabudol, že som hladný. Spomenul som si na jednu vetu, ktorú som počul od starého otca: Radosť rozdávaním rastie. Už konečne viem, čo to znamená.
Po chvíli, ktorá sa mi zdala veľmi krátka, najstarší vrabec ostatným členom vtáčej rodiny oznámil, že už musia letieť a všetci nám spoločne zamávali krídelkami a začvirikali na pozdrav. A my sme zase pokračovali v našom putovaní, teraz už v celkom povznesenej nálade. Keď niektorému z nás začalo vyhrávať v bruchu, zabávali sme sa na tom tak, ze sme sa snažili spievať podľa toho, ako nám hralo. Skúste to niekedy, je to riadna sranda. Po jednej takejto pesničke som však zažil už neviemkoľký šok môjho dobrodružstva. Ábelovi občas padala jeho kapsa z ramena a keď si ju raz išiel popraviť, zdala sa mu akási ťažká. Čiahol dovnútra a od údivu takmer onemel (podľa toho viete, aký veľký šok to bol aj pre neho). Jeho kapsa bola plná chleba a nádobka na olivový olej bola tiež opäť naplnená! Takmer naraz sme zvýskli od radosti, poďakovali sme sa Pánu Bohu za jeho štedrý zázrak a pustili sa do jedla. A viete, čo bolo na tom najzázračnejšie? Že keď sme dojedli, z obsahu Ábelovej kapsy vôbec neubudlo!
Ábel nemyslel na seba a svoje brucho, bol štedrý a štedrosť je cnosť, ktorú by mal v sebe pestovať každý z nás. Určite sú ľudia, ktorí sú aj k tebe štedrí. Zamysli sa, či to neberieš ako samozrejmosť. Tvojou úlohou dnes bude odoprieť si niečo a podeliť sa s niekým – môže to byť napríklad sladkosť z adventného kalendára či nejaká iná maškrta alebo aj niektorá z tvojich obľúbených hračiek alebo kníh.
Nalep do tvojho betlehema obrázok vrabcov.
