SOVA
Dobrý Boh sa o nás každý deň stará. Prečo si myslíš, že sa nepostará aj o vás? Nepochybuj, ale ver.

Myslím, že si viete všetci dobre predstaviť, ako sa nám teraz dobre išlo. Prešli sme veľký kus cesty a pred nami sa zrazu črtali čoraz jasnejšie kontúry mesta. Zastavili sme a chvíľu ho z diaľky obdivovali. Rozpoznal som niektoré budovy, ktoré sme s bratom zmajstrovali do nášho obývačkového betlehema. „To musí byť určite Betlehem,“ dúfal som nahlas. „Vyzerá to tak, Adam. Už sme veľmi blízko k…“ začala Hviezdička, ale Ábel nevytušil vzácnosť tejto chvíle a prerušil ju: „Ja som taký rád, že som vás dvoch stretol. S vami je život o stokrát krajší ako bez vás. Ani by mi neprekážalo, keby som si žiadne stádo nenašiel. Veď vy mi úplne stačíte.“ Veru, aj ja som sa teraz cítil šťastný, akoby mi nič nechýbalo, pokojne by som sa tu v lese aj utáboril a prespal túto zvláštne tichú noc tu medzi stromami. A možno aj tú ďalšiu a ďalšiu… Ale tajomný Betlehem ma priťahoval.
„Hú, huhú, hú,“ ozvalo sa odrazu hlasné húkanie kdesi hore nad nami. No dobre, asi by tá tichá noc s týmto húkaním nebola až taká tichá. „Pokoj a dobro, drahá sova,“ pozdravila Hviezdička vysoký strom vedľa nás. Konečne som sa riadne vzpriamil a zdvihol hlavu aj ja a hľadal som zdroj výrazného „huhú“. Zbadal som ho. Ju. Majestátnu sovu. Stretli sa nám oči a mal som pocit, že mi vidí priamo do duše. Takmer som sa bál na ňu pozrieť, taký prenikavý pohľad mala. „Pokoj a dobro, Hviezdička, Ábel a Adam, som rada, že sa s vami stretávam. Hneď sa mi lepšie bdie, keď vás vidím v dobrej nálade,“ odzdravila a pootočila hlavou tak ako to len sovy vedia. Namojveru, že som to skúšal a zistil som – ako iste tušíte – že to nedokážem. „Milý Ábel, ako sa ti darí s hľadaním stáda? Už si riadnym pastierom, či ešte sa len zaúčaš?“ spýtala sa nášho mladého pastiera, hoci by som dal ruku do ohňa za to, že odpoveď poznala. „Pani sova, akurát som mojim kamarátom hovoril, že už mi stádo ani nechýba, že by som takto s nimi putoval pokojne aj na kraj sveta,“ odpovedal jej Ábel. „Ale čo by bolo s tými ovečkami, ktoré na teba čakajú? Nezabudol si na ne? Predstav si, že by si celý život vandroval po svete a zatiaľ by niekde tu ostalo stádo oviec bez pastiera. V živote musíš mať vyšší cieľ než len to, aby ti bolo dobre. Predstav si, že by dospeláci celý deň len vylihovali a nechodili do práce. Svet by poriadne nefungoval. Nemal by ti, kto upiecť chlieb, nemal by ťa, kto ošetriť, nemal by ťa, kto učiť čítať a takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Vieš, čo je jedným z najlepších cieľov, ktorý môžeme v živote mať? Plniť si zodpovedne svoje povinnosti a byť dobrým človekom. Samozrejme, že ak sa o to snažíme, znamená to, že budeme musieť robiť aj veci, ktoré nás stoja námahu a do ktorých sa nám nechce. Také však majú pre Pána Boha väčšiu cenu ako keď robíme len to, čo je nám príjemné. Dalo by sa povedať, že platí veta: čo nás nič nestojí, za nič nestojí.“
Sova síce oslovila Ábela, ale myslím si, že svoje slová smerovala aj mne.

Tvojou úlohou je urobiť niečo, čo ti padne zaťažko, niečo, čo sa ti nechce alebo ti to je nepríjemné. Ak nevieš, popros rodičov nech ti poradia, čo by to mohlo byť.
Nalep do tvojho betlehema sovu.