STÁDO

…Pán si vybral tento kút sveta, aby prišiel medzi nás.

Mária sa naklonila nad jasličky a vzala Ježiška do náručia. Všetkých dojala ovečkina úprimná prosba. A vôbec, celé to spoločenstvo bolo také plné dobroprajnosti. Svätá rodinka, pastierici, králi, Ábel, ovečka…a ja. Teraz tu stojím v kúte jaskyne a pozorujem celý ten výjav. Jozef objal Máriu okolo pliec, pozrel na Ježiška a potom na Hviezdičku.

„Ovečka moja, Ty si taký Boží posol dobrej zvesti. Skoro by som ťa nazval anjelom strážnym. Aj keď si sama zostala uväznená v jame, Pán ti poslal Adama a tak ste si pomohli navzájom. Sama hľadáš, ale nezabúdaš pri tom ani na ostatných. A Adam sa to tiež pomaly učí. Vykupiteľ prichádza, ale pomoc sa dostane len tým, ktorí o to stoja. Tým, druhým Vykupiteľ nemôže pomôcť. Oni sami to nechcú. Tvoja dôvera je najväčší dar, aký môžeš Ježišovi dať. Spolu s Adamom iste nájdete, čo hľadáte. Boh vám žehnaj!

Rozumel som, čo Jozef hovoril ovečke, ale celkom som stále nerozumel, prečo som už niekoľkokrát začul, že aj ja čosi hľadám. Mne sa to tak nezdalo. Mal som pocit, že všetko mám a už nič nepotrebujem. Ale Jozef predsa povedal, že takí nespoznajú Vykupiteľa. Celkom som sa zľakol. Veď sme ho našli. Ako to je teda? Máme hľadať ďalej?

Králi sa pohli smerom k jasličkám a ja som sa ešte poslednýkrát pozrel na neviniatko v matkinom náručí. A potom som ešte zachytil Máriin pohľad, ktorý venovala len mne. Bol plný materinskej lásky akoby hovoril: Neboj sa, Adam, časom všetko pochopíš.

Vyšli sme do noci. Čo teraz? Aké má vlastne pokračovanie tento príbeh? Zo zadumania ma vyrušil cengot. Zvončeky a ovečky. Všade. Bolo ich také množstvo, že by ich asi nijaký, ani ten najšikovnejší, pastier nedokázal spočítať. Všade, kam oko dovidelo, po okolitých vŕškoch boli roztrúsené biele vlnité chumáče. Akoby na izraelských poliach a kopčekoch napadol sneh. Ábel, to je nádhera, povedal som a položil som mu ruku okolo pliec celkom tak ako Jozef Márii. Páčilo sa mi, že tú krásu nevnímam sám, ale môžem ju s niekým zdieľať. Pastierik ako obyčajne pozeral s otvorenými ústami.

„Betka, Ráchel, …Rebeka,“ vykríkla zrazu Hviezdička a rozbehla sa smerom k olivovému sadu. „Taká som rada, že vás vidím!“ „Kde si sa zatúlala? Tak sme sa o teba báli a chýbali nám tvoje nápady a tvoje múdre rady,“ kričali jedna cez druhú ovečkine spoločníčky. „Celá si nám chýbala,“ smiala sa Ráchel. „Porozprávam vám neskôr, je to dlhší príbeh. A mám nového kamaráta. Volá sa Adam.“ Predstavila ma kamarátkam. „Tiež sa zatúlal, ale pomohli sme si navzájom. „A Ábel. Bude našim novým pastierom. Adam, nikdy ti to nezabudnem. Už som ti to povedala, keby si sa vtedy poddal strachu z tmy, alebo keby si bol trocha pohodlnejší, ešte stále by som bola v jame. Ďakujem, že si prišiel,“ povedala a ja som pochopil, že sa lúčime. Kľakol som si k nej. Chcel som niečo povedať, ale ona ma prerušila: „ Viem, že stále tomu nerozumieš. Ale neboj sa. Tento príbeh, ktorý sme spolu prežili, ti napovie. Len nezabudni byť taký, aký si bol v jeho najlepších chvíľkach: nebuď lenivý a nerozmýšľaj príliš len nad sebou, ale všímaj si iných. A skús si odpovedať na otázku: Čo ti robí v živote najväčšiu radosť a čo si najviac vážiš? Z čoho sa najviac tešíš?“ Kľakol som si k nej a z celej sily som ju objal. Jej vlna krásne voňala. Bude mi chýbať.

Vtedy som precitol z vytrženia. Neviem ako dlho trval tento krásny zážitok, ale zrazu sedím pri štedrovečernom stole. Sedím sám. Pred sebou mám tanier a na ňom ešte zbytky kapra a zopár kostičiek. Všetky ostatné dobrotky už sú dojedené . Mama už umýva riad a tatko pomáha mladším súrodencom rozbaľovať darčeky. Sedím tam sám a pozerám na našu rodinku. Nie je to svätá rodina, ale je to naša rodinka. Je to moja rodinka. Mám tatka a mamku a mám veľa súrodencov. Vincent, Esterka, Natálka, Eliáš, Maruška, Riško, Nikol, Monika, Terezka a Sebastián. A ja, Adam. Vždy som sa na Vianoce tešil na darčeky, stromček a atmosféru, ale som rád, že mám ich, rodičov a sestry a bratov. Ježiško je najväčší dar. Zo všetkých ostatných darčekov, ktoré máme tiež od neho je najkrajší dar našej rodinky. Ovečka našla svoje stádo, ale myslím, že aj ja som objavil to svoje. Nie že by so ho pretým nemal, ale na dnešný štedrý večer som objavil, že bez rodinky by Vianoce neboli Vianocami