JEŽIŠKO, MÁRIA A JOZEF

…všetko robí nové

Pred vchodom do jaskyne stáli anjeli, Rafael sa k nim pridružil, takže traja boli veľkí, ale okolo sa mi zazdalo, že je prítomných množstvo iných a všade bolo cítiť veľkú radosť. Náš sprievodca a strážnik povedal: „Vyzujte si obuv, lebo miesto, na ktorom stojíte je zem svätá.“ Pred vchodom zostali osamotené dva páry topánok. Adidasky a dreváky. Ovečka cupkala ďalej ako predtým.

Popodišli sme k žiare, ktorá vychádzala z kúta jaskynky. Okrem rodinky tu nebolo nikoho, prišli sme prví. Mária pozerala na dieťa, Jozef nám pokynul, že môžeme prísť bližšie. „Pokoj a dobro, Jozef. Pokoj a dobro  aj tebe, Mária. Nech je požehnaný plod tvojho života,“ povedala Hviezdička. „Vitajte, pútnici. Pán si vybral tento kút sveta, aby prišiel medzi nás. Každý niečo hľadá, ale keď nenájde jeho, svojho Spasiteľa, nenašiel nič a všetko môže stratiť. Vy ste prví, ktorí ho hľadali a našli. Ovečka a Rafael sú dobrí sprievodcovia,“ povedal Jozef. „Je to skromný príbytok, ale buďte vítaní,“ povedala Mária. „Vôl pozná svojho gazdu, osol jasle svojho pána, ale Izrael nepozná, môj ľud nechápe.…, tak o tom písal Izaiáš. Náš Stvoriteľ musel prísť na svet, medzi ľudí, ktorí v neho nechcú veriť, aby ich zachránil zo záhuby. Rozhodol sa prísť v chudobe v maštali medzi zvieratami. Aspoň tie ho poznajú. A vy, pastieri a ovečky,“ povedal Gabriel, ktorý teraz so spoločníkmi stáli vedľa nás. „Robíme, čo vieme, ale aj tak chúďatko malé, stále mu je zima,“ povedali osol a vôl spoločne akoby si to pretým nacvičili na jasličkovú pobožnosť. Usmial som sa. Ábel prehovoril: „Keď budem väčší, chcem byť pastierom. Ježiško, naučíš ma to? Kapsu už mám, a ty, že si dobrý pastier.“ Vyznelo to tak jednoducho a úprimne. „Neboj sa Ábel, máš čisté a úprimné srdce a nebál by si sa pobiť aj s levom, aby si stádo uchránil. To je najdôležitejšie. Pán ti iste tvoju túžbu splní,“ povedal Jozef. Troška som aj čakal, či prehovorí Ježiško. Všetko vyzeralo tak rozprávkovo, prečo by novorodeniatko v rozprávke nemohlo prehovoriť, keď tu aj zvieratká rozprávajú, bez toho, že by otvárali ústa. „Adam, náš Pán prišiel na svet a chcel byť presne takí ako my. Aj keď zostáva Pánom a Bohom, nateraz je takým istým dieťaťom ako každé iné. Počuješ? Plače. Lebo mu je zima. A to je na tom najkrajšie. Zima, maštaľ, jaskyňa, chudoba, to nie je vymyslený svet. Ten je práve naozajstný. Aj jeho láska je naozajstná,“ povedal Michael.

Medzitým sa jaskynná sieň naplnila. Všetci pastieri zbožne a nežne pozerali na krásny obraz. Skoro som na nich zabudol. Niektorí na okraji jaskyne len čupeli, lebo na niektorých miestach bol strop veľmi nízky. Všetci však chceli aspoň prísť bližšie a pokloniť sa. A každý priniesol nejaký dar. Naozaj, bolo to zvláštne a niekedy som si to neuvedomil. Preč by si mali pastieri myslieť, že je to ten prisľúbený Mesiáš? Zatiaľ tak vôbec nevyzeral, bolo to také isté, aj keď krásne dieťa. Tak ako všetky ostatné. A ešte k tomu tá chudoba, špina a zápach. Kravička aj somárik, aj keď vedeli rozprávať, veru nešli von, keď potrebovali na wecko. Také boli veru prvé Vianoce. Príliš veľa romantiky tam nebolo. Ale krása a láska, tá tam bola cítiť ešte aj z tých kamenných stien jaskyne.

Všetci sa rozostúpili. Prišli traja veľkí mužovia aj so sprievodom, naši známi Gašpar, Melichar a Baltazár. „Už sme sa o vás báli,“ zvolal akosi príliš nahlas Ábel a narušil posvätnú bázeň pastierov. Jozef akoby sa nachvíľu zadivil, ale pozdravil ich pokojne ako obyčajne. „Vitajte, bratia. Čo vás privádza?“ povedal Jozef. „Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Povedal Baltazár. „Pokloniť?“ šepkali si pastieri, „klaniame sa iba Bohu“.

Ozvala sa ovečka: „Prišiel na svet, aby nám zvestoval Božiu lásku. Ale on sám je tá Láska. Tí, ktorí v neho veria, budú spasení raz v nebi, ale už teraz tu máme kus neba v tejto chvíli v tejto jaskynke“. Kľakla si na predné nohy a pokračovala hľadiac svojimi múdrymi očami na novorodeniatko. „Prišiel si nás hľadať a nájsť, aj my hľadáme a niekedy sme sami a je nám smutno. Ďakujem ti, Ježiško, že nám posielaš ľudí, ktorí nás nájdu. A ďakujeme ti, že nám dávaš stádo, v ktorom je nám dobre a teplo. A ja by som tak rada našla to svoje, ktoré už tak dlho hľadám. Prosím ťa, pomôž mi ho nájsť.“ Všetci počúvali celkom dojatí. Bolo krásne vidieť dary, ktoré prinášali všetci svätej rodinke, ale dôvera Hviezdička bola, zdá sa, ešte krajšia.

Na prvom Betleheme bolo všetko krásne. Aj anjeli, aj svetlo aj anjeli aj mudrci aj svätá rodina. Ale jedna z najkrajších vecí je, že všetci sa spolu stretli na jednom mieste a radujú sa spoločne. A to, že nedôveruje každý len svojim schopnostiam, ale Pánu Bohu. Koľko chvíľ si tento rok zažil takých, že si bol sám? Pandémia, dištančné vyučovanie, online….slová, ktoré sme pred nedávnom ani nepoznali. Tí, ktorí veria v Pána Ježiša, nikdy nie sú sami. Vystrihni svätú rodinu a vykrášli betlehem, aby zajtra vyzeral na jednotku. Posledný príbeh si prečítajte zajtra na obed. Popros rodičov, aby ti pomohli betlehem vyfotiť a poslať nám fotku na mail sutaz@farakuty.sk. Pošli nám v správe s fotkou aj svoju adresu, aby sme vedeli, kam ti doručiť darček!