Fotoalbum
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút. Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
Evanjelium podľa Matúša 1, 1-17
OBJ. Ondrík, Barborka, Janko. Dnešok sa niesol v znamení veľkého OBJavu. Ani nevedno ako a prečo, ale deti sa dnes poobede svorne zhodli, že zájdu do starej komôrky, ktorá je vzadu za domčekom, kde kedysi bývala starenka so starečkom. Barborka aj navrhla, že by to mali povedať ockovi, ale Ondrík zvážil, že veď nejdú robiť nič také hrozne nebezpečné. Janík, ten sa dozvedel o objavnej výprave len preto, lebo sa im akosi priplietol do cesty. „Našťastie,“ pomyslel si Ondrík, „keby to vedel len o minútu skôr, určite by to razom vytrúbil celému okoliu.“ A takto na to nebol čas. Od domu k domčeku je len pár metrov. Janík aj chvíľu váhal, že to pôjde povedať rodičom, obzrel sa domov, potom pozrel na domček, ale záhada ho predsalen priťahovala viac. Pribehol za Ondríkom a Barborkou, keď už zatvárali škrípajúce dvere. „Pustite ma,“ prosíkal. „Poď, ale budeš ticho. A dávaj pozor, máme len jednu baterku.“ Deti opatrne vykráčali po schodoch na povalu. Všetko akosi vŕzgalo a bolo tu dosť prachu. Ondrík išiel prvý. Keď vyšiel hore, obrátil sa a svietil deťom na schody pod nohy. Keď vystúpili k nemu, zasvietil do miestnosti v podkroví. „Fíha! Tu je všelijakých zaujimavých vecí,“ zvolala Barborka a zdvihla zo zeme starú bábiku. „Len keby tu neboli tie pavučiny,“ povedala a snažila sa ju trocha očistiť. Ondrík zamieril rovno k truhlici v kúte. „Nno? Tá sa teda ťažko otvára,“ posťažoval si a snažil sa nadvihnúť veko, ale pánty riadne vŕzgali a kládli dosť veľký odpor. Nakoniec: Bum! a truhlica s pokladmi je otvorená. Prvá vec, po ktorej Janko chcel siahnuť, bol akýsi starý klobúk. „Necháš to!“ zvolal Ondrík a capol ho po ruke. „Môže to byť kontaminované!“ Fúha. Kontaminované! povedal v duchu Janík a vedel, že keby sa to pokúsil zopakovať nahlas, tak by sa asi zakoktal. „Pozri, tu!“ povedal Ondrík a vytiahol z truhlice pravdepodobne nekontaminovanú akúsi zvláštnu knihu. Mala krásne zdobený obal. Barborka nakúkala ponad plecia chlapcov. „Fíha, to je asi fotoalbum!“ povedal Ondrík a prevrátil prvú stranu. A naozaj. Na tvrdých hrubých stránkach boli pomocou takých zvláštnych čiernych trojuholníkov poprichytávané fotky, ktoré vyzerali byť veľmi staré. „Kedysi boli ľudia iba čierni a bieli?“ spýtal sa Janko. Ondrík naňho nechápavo pozrel. „Prečo by mali byť len čierni a bieli?“ spýtal sa a pomyslel si, že veď sú aj Číňania, ktorým sa hovorí, že sú žltí a indiáni, a tým sa hovorí, že sú červení. „No veď na tých starých fotkách sú len bieli a čierni,“ povedal zas nechápvo Janko a ukazoval prstom. „Ondrík mu zasa capol po ruke. „Nechytaj to, potom si budeš s tým prstom špárať v nose, ako to vždy robíš, a dostaneš nebodaj dáku pliagu. Kedysi boli fotky iba čiernobiele. Dnes sú už sú aj farebné. To tak bolo. Technika bola vtedy na nižšej úrovni,“ zamudroval Ondrík. „Na nižšej úrovni,“ opakoval si v duchu Janko. To si musím zapamätať…pekné slovo:„úrovni.“ „To je rodokmeň,“ povedal Ondrík, keď znenazdajky obrátil naraz niekoľko strán a dostal sa tak až na poslednú. „Ak som to dobre pochopil, tak na tomto strome sú napísané mená a pokolenia, teda ľudia, kto sa komu narodil a kto má ktorých súrodencov a tak. Je to nanajvýš zaujimavé…“ „Nanajvýš zaujímavé,“ opakoval si v duchu Janík. Už ho začínala z toho bolieť hlavička-makovička. „Je to tak, že ku každému menu na strome je priradené číslo strany a na tej strane, keď ju vyhľadáte, nájdete fotografiu toho človeka. Potom Ondrk pritiahol tvár bližšie k fotoalbumu a povedal Barborke: „Svieť!“ a niekoľkokrát rýchlo vystriedal stranu strom a stranu fotka. Potom pokýval hlavou: „Jasné, sú tu fotky len od roku 1910. Staršie nie. To bola vtedy ešte vzácnosť, mať fotku.“ „Že len!“ zvolala Barborka, ktorá už poznala čísla a vedela, že to bolo pred viac ako sto rokmi. „To sú teda riadne staré obrázky!“ Chvíľu bolo ticho a potom povedal zasa s veľmi múdrym prízvukom Ondrík: „Môžeme povedať, že sú to také starodávne artefakty.“ „Starodávne artedefekty,“ pokúsil sa zopakovať Janík a hlavička-makovička ho naozaj začala z toľkých nových výrazov troška pobolievať. „Páči sa mi na tom všetko, hlavne to, že si nekto dal tú námahu, aby zistil a zaznamenal celý svoj rodokmeň,“ povedal Onrík. „Rodokmeň,“ zopakoval Janík hrdý sám na seba, že sa mu to podarilo bez chyby. „Čo to je?“ spýtala sa ešte raz Barborka. „Jednoducho sú tam zapísaní všetci rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia, potom súrodenci a tak ďalej, aby sa vedelo a pamätalo, kto všetko patril do rodiny. A samozrejme, bolo veľmi zaujimavé, keď sa zistilo, že niekto v predošlých generáciách nášho rodu bol významná osobnosť.“ “Významná osobnosť“ sa Janík radšej nahlas nepokúsil zopakovať. „Pozri, tu napríklad je naša prastarenka, a je tu poznačené, že žila v Anglicku, lebo mala odtiaľ manžela. To preto ten vianočný moriak.“ „Ozaj,“ potešila sa Barborka…takže je to všetko opravdivé. „Viete čo? Rozmýšľam, že aj napriek tomu, že riskujeme pokarhanie od rodičov, rozhodol som sa, že zoberieme fotoalbum starenke a popýtame sa jej na každú fotku. Myslím, že až vtedy je fotka skutočne zaujímavá, keď ti niekto o nej porozpráva príbeh alebo povie o človeku, ktorý ja na nej zaznamenaný.“ Zatvoril album, privrel truhlicu a opatrne zdupkali po schodoch z povaly a zamierili k izbičke starečka a starenky na poschodí.
Úloha: Aj Pán Ježiš má svoj rodokmeň. Je Boh, ale vzal si ľudské telo a to znamená, že mal ľudskú mamu aj nebeského Otca. Tvojou úlohou je zistiť 4 veci:
- kto je mamou Pána Ježiša
- kto je jeho Otcom
- ktorým menom začína jeho rodokmeň
- ktorí dvaja veľkí králi sú v jeho rodokmeni – /je to otec a syn/
