Vrana k vrane sadá

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Evanjelium podľa Lukáša 1, 45-56

„Ocko? Chcem sa ťa niečo spýtať,“ oznámila Barborka, keď sa spoločne domodlili večernú modlitbu a už bol najvyšší čas ísť si ľahnúť a spať. Keď mamka nie je doma, ockovi to akosi dlhšie trvá, kým uloží deti do postele. Iste aj preto, lebo majú veľa otázok, na ktoré by mal každý dobrý otecko trpezlivo odpovedať. Na niektoré veru ťažko hľadá správnu odpoveď, najmä teraz, keď dávajú otázky o bábätkách a o tom ako prichádzajú na svet a samozrejme myslia pri tom na sestričku, ktorá určite svojim „spevom“ teší mamku a pani doktorku v pôrodnici. Dnes všek Barborka položila ockovi otázku troška z iného súdka. „Oci, prečo sa vždy večer modlíme spolu. Nemohol by sa pomodliť každý sám a možno by to bolo aj rýchlejšie.“ Ondrík tiež zbystril pozornosť, lebo už raz chcel túto otázku položiť aj on. Ocko chvíľu zasa porozmýšľal a potom povedal. „Baruška, je veľa vecí na svete, ktoré by sme mohli robiť aj sami a predsa ich robíme spoločne.“ „A čo napríklad? spýtal sa Ondrej. „No, tak napríklad spoločne obedujeme v nedeľu a ak sa dá aj cez týždeň, že? Alebo aj niektoré práce, napríklad na záhrade. Vždy sa dohodneme, že ideme okopávať zemiaky, a myslím, že nikto nepovie: Ja pôjdem večer, ty choď teraz a Janko pôjde zajtra ráno. Jednoducho, niektoré práce sú spoločne lepšie a veselšie a potom, nejde len o to, aby sme urobili nejakú prácu, ale aby nám pri tom spoločne bolo dobre. Možno ste niekedy rozmýšľali, že aj v kostole je to také zvláštne. Prídeme tam spoločne. Spoločne si sadáme a vstávame, spoločne sa prežehnávame a počúvame a spievame. Viete si ale predstaviť, že by si každý hocikedy robil, čo chcel? Myslím, že to by bolo oveľa zvláštnejšie. Aj v kostole, ale aj doma. A nakoniec, aj v škole. Je dobre, že sa ľudia stretávajú a prežívajú spoločne to, čo majú radi.“ A ešte dodal: „Potom sme rodina. V rodine máme všetko spoločné a spolu sa radujeme a spolu aj smútime, keď sa stane ničo zlé. No a spolu sa aj modlíme,“ dodal a pozrel sa pri tom na Barborku. „To mi nikdy nanapadlo. Myslela som si, veď všetci sa aj tak modlíme rovnaké modlitby a Pán Boh to počuje rovnako, aj keď mu to hovorím potichu.“ „To máš pravdu. On to počuje. Ale je to podobné, ako keby si pozerala futbal v televízii alebo ho pozerala na štadióne. Niekto by mohol povedať: veď, nech si to každý pozerá doma. Načo platiť lístky na štadión a ešte aj na benzín, keď sa tam chcem dostať. Ale žiaden zážitok nie je taký pekný, keď ho prežívame sami, ako vtedy, keď ho prežívame s niekým spoločne. Aspoň dvaja. A najlepšie viacerí.“ „Máš pravdu. Nakoniec, aj včera u starenky bolo výborne. Aj stareček sa toľko nasmial, dobre , že sme tam boli. Bol to nakoniec darček úplne všetkých, nielen pre starých rodičov.“

Úloha: Panna Mária nenavštívila Alžbetu len preto, aby jej pomohla pri pôrode. Určite aj preto, aby sa podelila s radosťou, ktorú prežívala. Z ľudí jej asi iba jej teta Alžbetka mohla rozumieť. Hovorí sa, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. O čom sa najradšej rozprávaš? A s kým? Máš niekoho, s kým sa môžeš podeliť o svoje radosti tak ako Panna Mária s Alžbetou? Pán Boh nás chce mať ako rodinu, nie ako samotárov. Pozvi dnes niekoho a pomodlite sa spoločne. Pravdepodobne to bude doma. Možno s rodičmi a možno s niektorým so súrodencov.