Deti odniesli kúpený chlieb k zastávke, ale bezdomovec Tomáš tam nebol. Položili ho teda medzi kríky, kde mal Tomáš vyležané miesto. Hádam sa vráti a chlieb nájde. Chvíľu ešte čakali, či sa náhodou neobjaví, ale pomaly začínalo zapadať slnko a tak sa Lucka a Gabo konečne pobrali domov. Keď dorazili na svoju ulicu a približovali sa k svojim domom, naskytol sa im vskutku nečakaný pohľad. Videli, ako niekto odchádza z domu pána Divného, zatvára bránku a nasadá do auta. Auto sa pustilo oproti Gabovi a Lucke a keď išlo okolo nich, zakývala im z neho Markova maminka vo svojej bielej sestričkovskej rovnošate. Deti od prekvapenia ani nestihli odkývať a len čo precitli, rozbehli sa k domu, či náhodou cez okno nezbadajú konečne pána Divného. Záclony však boli zatiahnuté, len cez jedno okno presvitalo slabé mihotajúce sa svetielko. Deti zostali stáť pred bránkou a rozvíjali teórie o tom, čo práve videli.
„Čo si myslíš, prečo tam bola Markova mama? Keď nám kývala, usmievala sa, všimol si si? Keby sa jej v tom dome stalo niečo strašné, určite by sa tak neusmiala,“ rozmýšľala Lucka.
„Možno je Markova mama jeho rodina,“ nadhodil Gabo.
„To si nemyslím. Naši hovorili, že pán Divný tu už nemá žiadnu rodinu.“
„Možno k Markovi omylom prišla jeho pošta a Markova mama mu ju išla odniesť,“ navrhol iné vysvetlenie Gabo.
„To by mu tú poštu hodila len do schránky. Na čo by chodila dovnútra? Kto by tam vlastne dobrovoľne išiel? Všetci hovoria, aký bol pán Divný v mladosti…. no, proste divný. Že nemal veľa kamarátov a ako mladý stratil aj rodičov. Postupne sa začal vyhýbať ľuďom a nakoniec prestal vychádzať z domu,“ vyslovila Lucka všetky dostupné informácie, ktoré deti o pánovi Divnom mali.
„Tak potom už zostáva jediná možnosť. Markova mama je predsa zdravotná sestrička. Zrejme teda potreboval nejakú pomoc. Lucka, možno sa mu niečo stalo,“ hútal Gabo.
„Myslíš, že aj on strávi Vianoce v nemocnici?“
„Myslím si, že to nebude také vážne. Ak by bol vážne chorý, prišla by poňho húkajúca sanitka, nie Markova mama po ceste do práce.“
„No dobre. Ale myslíš, že za ním na Vianoce príde nejaká rodina? Tu síce žiadnu nemá, ale v nejakom inom meste možno áno. Hoci si všetci o ňom myslia svoje, bolo by smutné, keby nemal Vianoce.“
„A keby nedostal žiaden darček,“ doplnil Lucku Gabriel.
„Možno už žiaden ani nečaká,“ premýšľala Lucka.
„Na Vianoce predsa každý musí dostať nejaký darček. Či nie?“ zapochyboval Gabo.
„Neviem. Ale v poslednej dobe som rozmýšľala, že asi aj nie. Niekto potrebuje dostať novú stavebnicu a niekomu stačí kúsok chleba a nedostane možno ani len ten.“
Lucka a Gabo pomaly prichádzali na to, čo Vianoce robí Vianocami, ale ešte neboli úplne na konci svojej cesty. Chýbal im ešte kúsok, tak ako chýbal ešte kúsok času do Vianoc.
Už-už sa chceli pobrať od bránky domu pána Divného, keď sa zrazu pohla záclona a mihla sa v ňom tvár starého pána. Vôbec nebola strašidelná, len bola neoholená a šedivá. A trochu smutná. Tiež bolo zvláštne, že sa objavila nízko, takmer pri parapete okna. Dospelý muž je predsa vyšší než je parapeta okna. Gabo s Luckou veru mali nad čím premýšľať.
Úloha: Napíš pohľadnicu starým (alebo aj prastarým) rodičom, ktorú im na Vianoce odovzdaj alebo pošli, ak s nimi nebudeš. Napíš im tam, za čo si im vďačný.
