MELICHAR

…keď sa budem mať rozhodnúť, čo uprednostniť, či polihovanie alebo učenie, tak viem presne, čo si vyberiem.

Chvíľu som ešte hútal, prečo je správca taký neochotný. Veď prišli takí vzácni hostia a on sa tvári, akoby tu vôbec neboli vítaní. „To má dva dôvody. A možno i viac. Kráľ, ktorý sedí na tróne v tomto paláci, vôbec nemá chuť poznať pravdu. Ak sa stretne s mudrcmi, tak len preto, že má rád senzácie a zábavy. A na dôvažok, je veľmi krutý. Títo traja muži sa majú čoho obávať,“ povedala ovečka. „A my tiež, nie?“ doplnil ustráchane Ábel. „Myslím, že pokiaľ budeš potichu a nebudeme príliš nápadní, nemusí sa nám nič stať. Hviezdička, ideme dovnútra? Ja mám celkom obavy. Ako im vysvetlíme, že tu vlastne nič nehľadáme a sme tu len tak…?“ vyzvedal som sa.  Až teraz mi svitli minimálne dve veci. Sme tu „len tak“, veď čo my vlastne hľadáme? Stádo? Na kráľovskom dvore? Druhá vec je, že si nás záhadne nikto nevšíma. „Všetko je tak, ako má byť. Nie každej veci rozumieme. Niekedy až neskôr vidíme, načo to bolo dobré,“ povedala Hviezdička, ale príliš som tomu nerozumel. Ábel stíchol, tak som stíchol aj ja.

Prešli sme do akejsi komnaty a mudrcov zasa nechali čakať. Predsa len, bola ešte stále noc a kráľ Jeruzalema možno musel vstať z postele. To bol tretí dôvod, prečo to všetko tak trvá. Gašpar s druhým kráľom o niečom polohlasne rozprávali, zatiaľ tretí podišiel k sluhovi a niečo mu rozkázal, ten hneď odbehol. Prekvapilo ma, že Hviezdička zavelila: „Poďte!“ a namierila si to rovno k onomu mužovi, ktorý na chvíľu osamel.

„Hviezdička, pokoj a dobro!“ predbehol  ovečku s pozdravom. „Buď požehnaný Melichar, od Boha Najvyššieho,“ povedala ovečka. „To sú moji priatelia, Adam a Ábel.“ Melichar sa zahľadel na mňa a po malej chvíľke povedal. „Adam, možno ani netušíš, aké veľké veci sa dejú okolo teba,“ povedal a ja som mu hneď hlúpo skočil do reči: „Áno, máš pravdu, odkiaľ to vieš? Ten veľký  skok do betlehema, starobylé mesto v diaľke, Hviezdička a teraz celý tento krásny sprievod,“ sypal som plný nadšenia, Ábel s otvorenými ústami pozeral na mňa, ale Melichar mal sklopené oči. Trpezlivo ma nechal dorozprávať a potom znova zdvihol zrak. „Adam, sú oveľa úžasnejšie veci, ktoré ti Pán pripravil. Nenechaj sa oklamať skokmi v čase a rozprávkovými kráľovskými sprievodmi. Tie môžu byť ako vianočné ozdoby na stromčeku. Krásne, ale raz sa aj tak rozbijú a čo zostane?“ Chvíľku akoby pozeral cezo mňa kamsi do ďalekej budúcnosti. „Boh sám sa rozhodol zostúpiť na túto zem. Ale nie každý je pripravený na Jeho príchod. Niektorí ho dokonca nebudú vidieť, ani keď bude s nimi rozprávať z tváre do tváre. Prečo je to tak?“ zadíval sa na mňa. „Veci niekedy vyzerajú inak, ako sa na prvý pohľad zdali. Najskôr si si myslel, že pomáhaš ty Hviezdičke a myslím, že už si vycítil, že vlastne pomáha ona tebe. A podobne je to aj s Ábelom. Ábel uvidí Pána ako prvý. Lebo má najčistejšie srdce. Ty sa staraj, aby si všetko počul a videl a modli sa, aby si to správne pochopil. A aby si potom vedel vo svojom svete rozprávať nielen s nadšením, ale aj pravdivo a presvedčivo.“ Prerušili nás rázne kroky, Melichar sa uklonil smerom k nám a zaprial nám „Šalom alechem, pokoj s vami.“

Ovečka na mňa iba mrkla. Vedela, že nad tým budem rozmýšľať, a že som sa zasa aj trocha hanbil, lebo som tomu múdremu mužovi skočil tak nerozumne do reči. To som zasa ja, pomyslel som si. Mám nejaký zážitok a hneď to musím vykrikovať. Otec ma tiež vždy trpezlivo vypočul a usmieval sa, veď som bol ešte dieťa, keď som mu s nadšením rozprával.  Ale už dospievam a pomaličky sa učím. /Ako to povedal ten Melichar?/ „Nenechať sa oklamať skokmi v čase a rozprávkovými sprievodmi. To je ako vianočné ozdoby.“ Prichádzajú nové a nové zážitky a darčeky a staré upadajú do zabudnutia. Koľko hračiek, ktoré som mal tak rád, už ležia v kúte? Plynie z toho poučenie, že veci na tomto svete nás vždy potešia iba nachvíľu.

Na Vianoce prišiel Pán Ježiš–Boh sám na túto zem a o tom majú byť vianočné sviatky. Pri naháňaní sa za darčekmi mnohí, aj kresťania zabúdajú na to podstatné. Pripraviť sa na stretnutie s ním. Možno sa tešíš na darčeky, ale tešíš sa rovnako aj na modlitbu večer pri adventnom venci? Alebo ráno? Väčšinou sa vyhovárame, že nie je čas. Hovorí to len o našom slabom kamarátstve s Ním, s našim Pánom. Čo urobíš dnes, aby bola tvoja modlitba lepšia? Skúste si spoločne pred ňou pripomenúť, že sa idete rozprávať s Pánom Ježišom. A povedzte mu so srdca, čo prežívate, každý sám za seba.

Nalep správnym smerom ďalšieho mudrca – Melichara