VOJAK

…Máriina veta: Urobte všetko, čo vám povie.

A zasa som chvíľku nad tým premýšľal. Veru, už mi niečo podobné hovorili aj rodičia a aj pán učiteľ na písomke z geografie a nie vždy som sa podľa toho riadil. Pri rodičoch som bol niekedy tvrdohlavý a urobil som si podľa svojho alebo, zasa, pri písomke som bol nepozorný. Takže. Odteraz: urobím vždy presne tak ako mi povedia.

Cup, cup – vedľa mňa, skoro by som bol pri rozmýšľaní zabudol na ovečku. Musí byť už unavená. „Hviezdička?“ „Viem.. nie som unavená,“ predbehla ma odpoveďou skôr, ako by som vyjadril otázku. Bol to zvláštny svet, v ktorom sme si videli do srdca, ale zdá sa, že ovečka to videla všetko ešte oveľa priezračnejšie ako ja. „Nepotrebujem spať, moju úlohou je nateraz niečo iné.“ Ďalej som sa ani nepýtal. Tušil som, že odkiaľsi dostala misiu byť mojim sprievodcom. Znepokojovalo ma to, ale zasa ma to tak trocha aj upokojovalo. „Ešte nás postretne veľa príbehov, aby sme skutočne poznali pravdu a život,“ povedala záhadnú vetu skôr ako som narazil do postavy, ktorá znenazdania vystúpila spoza rohu. „Čo tu hľadáte?“ ozvalo sa mi rovno do ucha a bolo to dosť hrubé. Všimol som si, že tento musí skutočne rozprávať a otvárať pri tom aj ústa, inak by sa nevedel vyjadriť. Na zemi by som sa tomu samozrejme nedivil. „Sme pútnici do Betlehema, Jeruzalemom iba prechádzame.  Strážnik pri bráne nás vpustil do mesta, sme tu teda legálne,“ povedala Hviezdička, lebo mne celkom zovrelo hrdlo. Ozbrojený vojak. Kto by sa nezľakol. „Strážnik,“ zamrmlal pohrdlivo, „pustil vás len pre pekné oči“. „Vojak,“ ozvala sa ovečka, „my máme čisté úmysly a na ulici sme len preto, lebo nás zatiaľ nik neprichýlil. Vo vedľajšej ulici je ale Mária na oslíkovi a Jozef, ktorý pre ňu hľadá nocľah .. a ešte niekto. Pomôž im, veď aj to je tvoja úloha,“ zaprosila Hviezdička. „Ja nie som sociálny podnik ani charita. To má na starosti vláda. Čo sa do toho staráte?!“ povedal dosť nahlas ozbrojenec. „Ale aj to je práca vojaka. Pomôcť ľuďom v núdzi, keď je povodeň, tornádo, zemetrasenie. Mária má síce Jozefa. ktorého jej daroval dobrotivý Boh, ale ty predsa vieš viac a máš väčšiu moc. Aj mesto dobre poznáš.“ „Kto ťa poslal, aby si sa do toho starala? Choď si svojou cestou. Mňa veliteľ určil dnes večer na  stráž južnej štvrte. Vedľajšia je západná. Nech sa stará ten, čo má iné rozkazy.“ Priznám sa, bál som sa aj oči zdvihnúť, zatiaľ čo ovečka pokojne dohovárala vojakovi. „Tak…pokoj a dobro,“ povedala smutne. „Choďte už,“ odpovedal stroho vojak.

Mňa veliteľ určil strážiť južnú štvrť….zneli mi v ušiach vojakove argumenty. „Asi sa ti o tom nechce rozprávať, že? spýtala sa Hviezdička. „Veru, ani nie. Viem presne, kde je chyba. Vojaci si niekedy myslia, že sú len na to, aby plnili rozkazy. To ale asi celkom nepochopili, čo znamená pomáhať so srdcom. Je pravda, že aj Mária nám dala posolstvo: Urobte všetko, čo vám povie, ale robiť iba to, čo nám rozkážu a nič viac, to by bola chyba. Ona hovorila o dôvere vtedy, keď nevieme čo ďalej, ale vojak mal urobiť viac, ako mu kázal veliteľ, keď bolo treba súrne pomôcť Márii.“

Aj my sme niekedy takí nepodarení vojaci, ktorí sa radi odvolajú na to, čo im bolo prikázané, ale len preto, lebo sa nám nechce urobiť niečo naviac. To ešte nie je kresťanská láska a dokonca ani taká „obyčajná“ láska. To sme len neužitoční sluhovia.

Urob dnes viac ako ti bolo rozkázané. Viac ako je tvoja povinnosť. Môžeš ísť tak, ako to máš prikázané, vyniesť smeti, ale aj napríklad vyčistiť kôš alebo potlačiť v smetiaku odpadky, aby sa ich tam viac zmestilo nabudúce. Môžeš dať psíkovi najesť, ale mu aj vyčistiť misku, možno to robí vždy mama. Láska je vynaliezavá a pozorná. V každom prípade, nebuď nepozorným vojakom, ktorý by len „plnil rozkazy“. Urob niečo naviac.

Tohto vojaka vystrihni, ale je to postava, ktorá nie je príkladom. Preto ju nalep tak, aby bola obrátená chrbtom k Betlehemu. Akoby bola na zlej ceste. Na ostatné negatívne postavy už budeš musieť prísť sám a nalepiť ich správne, podľa toho ako bude o nich vypovedať príbeh.