HOSTINSKÝ

…nebuď nepozorným vojakom, ktorý by len plnil rozkazy. Urob niečo naviac.

Hostinský je majiteľom hostinca. Hostinec sa to volá preto, aby pocestní vedeli, že ich tam radi uhostia. Aj nad dverami majú napísané: Hosť do domu – Boh do domu. Veľkými písmenami. V Betleheme aj Jeruzaleme sa číta zprava doľava, teda naopak, ako my. Chvíľku trvalo, kým som si na to zvykol. Ale hostince majú rovnaké ako u nás. Sú to vlastne také hotely alebo hostely. Ak je hostinec chudobnejší a majiteľ hostinca pohostinnejší, stáva sa, že stojí sám pred domom, aby ľudia vedeli, že sú vítaní. A niekedy aj volá: „Nech sa páči, radi vás uhostíme. Všetko je pre vás pripravené.“

Lenže. V Jeruzaleme je ešte noc a to znamená, že by bolo divné, ak už nie trestné, rušiť nočný kľud v záujme podnikania. Aj keď by to robil z nezištnosti a dával ubytovanie zadarmo, vojak by mu asi vysvetlil veľmi stručne a rázne, čo je poriadok, ak by vyvolával na ulici. Ale hostinský v Jeruzaleme je dosť zvláštny človek. Hovorí o sebe, že on je priamy človek. Každému na rovinu povie, čo si o ňom myslí a tak to má byť a hotovo. Nech ľudia vedia, na čom sú. A je to jedno, či je noc alebo svieti práve poludňajšie slnko.

Dnes v noci má práve chuť celému svetu vykričať, čo si myslí a hlavne nech ľudia vedia, na čom sú. Najskôr sme s ovečkou prudko zastali a ja som si aj zapchal uši. Hostinský totiž, na to, že bola skoro polnoc, priam reval do vyľudnených ulíc: „Zattvorené-é! Máme obbsadené-é! Nezzmestí sa už nik. Ani človiečik! Ba ani ovca!“ potom ešte nahlas, ale to už „nespieval“, povedal tiež tak, aby sme dobre počuli: „Niektoré indivíduá si myslia, že sa môžu túlať po uliciach, dokedy sa im zachce a potom otravovať slušných ľudí.“ Sklopil som oči aj uši a prešiel som povedľa hostinca tváriac sa, akoby sa ma chlapíkove reči vôbec netýkali. Tŕpol som, že sa na mňa rovno osopí a ja nebudem vedieť, čo mu na to povedať.  Ovečka zastala. Chvíľu pozerala na ten zvláštny zjav svojimi  pokornými očami a nechala hostinského, nech sa vykričí. Keď stíchol, dopriala si ešte krátku chvíľku ticha a potom povedala pokojne: „Bolo by fajn radšej ten nápis nad dverami zvesiť dolu. Inak naozaj Božie tvory nevedia, na čom sú, keď okolo vás prechádzajú.“ Hostinský sa prudko začal obzerať a hľadať, čo by po nej hodil. „Ty mi tu nebudeš bliakať svoje be-é, be-é.“ Ale to už Hviezdička pokojne cupotala ďalej, až kým hostinského nahnevaný hlas nezanikol v tme.

„Povedala si mu len pravdu. A myslím, že to bolo aj s láskou. Prečo ťa nepočúval?“ poznamenal som, hneď ako nepohostinný hostinský stíchol. „Adam? On mi nerozumel. Počul si, že povedal, aby som nebliakala. Nahnevaný človek si myslí, že ovečky bliakajú, čistý človek nám rozumie, akoby sme rozprávali. A zasa, je to aj naopak, nahnevaný človek si myslí, že sám rozpráva múdrosti a pritom jeho hlas je skoro ako bliakanie.“ „Tééda! Máš pravdu, naozaj to tak je,“ povedal som prekvapený ako dobre to vystihla. Potom ešte dodala: „Našou starosťou je, aby sme robili tak, ako to máme na čele napísané. Aj na hostinci bolo napísané: Hosť do domu – Boh do domu! Ale to je tam napísané zbytočne, ak hostinský víta ľudí s krikom. Nech mu Pán Boh odpustí. Ale aj my sa musíme starať o to, že ak mám „na čele napísané“ napríklad: Kresťan, tak sa mám chovať ako kresťan. A to znamená tak, aby si ľudia povedali, keď ma počujú alebo vidia: Aký len musí byť Pán Boh dobrý, keď už tento človek, ktorého on stvoril, je taký dobrý“

To sú všetky ovečky také múdre?  pomyslel som si…

Dnes budeš mať zvláštnu úlohu. Ale najskôr sa spýtaj rodičov, či si to môžeš dovoliť. Neviem, či máš na dverách izby napísané nejaké heslo. Niekto tam môže mať napríklad: Nerušiť! Zákaz vstupu! A podobne. Bolo by fajn, aby každý, kto k tebe prichádza, vedel, že ho vítaš s radosťou. Čo by si si tam napísal a nalepil?/ak ti to rodičia dovolia/. Nech ľudia vedia, s kým majú do činenia. Nezabudni pritom, že si pokrstený a to znamená, že pri každom tvojom slove alebo skutku by sa mali ľudia stretnúť s tvojou pohostinnosťou a láskou.

Vystrihni ďalšiu postavičku a nezabudni ju správne nalepiť.